Čtení na tyto dny

Chalupy

Nedoslýchavé chalupy
v soumraku
a povídají si
měděnkovými hlasy něco zšeřelého,
už velmi dávno zapomenutého.

Na plotě zvlhlá vůně léta visí -

Za humny chlad
a netopýr.

Přes obzor safírová pšenice se řine
z natrženého pytle tajemství - 

(Josef Suchý)

 

Doporučujeme ke čtení

Pralesy Zakarpatí

Tomáš Koutecký, č. 4/2018, s. 5-9, pro předplatitele

Příroda Ukrajinských Karpat a její ochrana

Jan Lacina, č. 4/2018, s. 5-11, pro předplatitele

Poloniny a pastevectví

Václav Štěpánek, č. 4/2018, s. 18-21, pro předplatitele

Jak vesnice k městu Brnu přirůstaly

Jan Lacina, č. 4/2018, s. 39

Jak jsem se od strachu ze šelem dostal k jejich mapování

Miroslav Kutal, č. 3/2018, s. 2-4

Konflikt vlka s hospodářskými zvířaty – dosavadní zkušenosti se zabezpečením stád

Petr Kafka, Hana Heinzelová, Ladislav Pořízek, č. 3/2018, s. 16-19, pro předplatitele

Ludvík Kunc, laureát Ceny Josefa Vavrouška za dlouhodobý přínos za rok 2017

Jiří Beneš, č. 3/2018, s. 36, pro předplatitele

Vyznání

Antonín Kostka, Ivo Dostál, č. 3/2018, s. 46-47, pro předplatitele

„Novoobjavené“ malé vodné nádrže


Zuzana Matúšová, č. 2/2015, s. 26-27

Stáli ste už niekedy po pás ponorený v mokradi porastenej rastlinami? Pri hľadaní vážok brodiac sa vodnými nádržami vo vysokých gumákoch si občas predstavujem, čo sa deje vo svete pod hladinou. Väčšinou nie je vidieť na dno a každý krok je tak trochu krokom do neznáma. Prebárajúc sa do mäkkého bahna, pomaly prerážam plávajúce a ponorené listy rastlín, predieram sa dvojmetrovými porastmi pálky či trstiny obvešanými pavúčími sieťami a cítim sa trochu ako v úvode epizódy kriminálneho seriálu. Znenazdajky vyskočí z vody žaba, trochu ma vyľaká a zase sa stratí v nepriehľadnej hlbine. Z času na čas sa potknem o ponorený vodou a časom „ohlodaný“ konár stromu alebo podobný zhora neviditeľný predmet, ktorý by v takom seriáli mohol byť napríklad ľudskou kosťou. Je nevhodné byť hydrobiológom a fanúšikom krimi zároveň.

Možno je ťažké predstaviť si, že tento miestami temný svet prekypuje životom. Keď do nádrže načriete hydrobiologickou sieťkou a preskúmate jej obsah, uvidíte život v najrozmanitejších formách. A pritom vôbec netreba chodiť ďaleko. Planktonické kôrovce, vodné roztoče, zvíjajúce sa máloštetinavce, sliz vylučujúce ploskule a slimáky schovávajúce sa do svojich ulít, pijavice, dravé chrobáky, bzdochy, larvy vážok, potočníkov, dvojkrídlovcov či podeniek - tieto a mnohé ďalšie skupiny vodných organizmov sú schopné obývať aj malé vodné nádrže nachádzajúce sa iste aj vo vašom okolí.

Presvedčili sme sa o tom počas intenzívneho terénneho vzorkovania takýchto biotopov v rámci projektu Biopond. Ten vznikol s cieľom preskúmať biodiverzitu takmer 100 malých vodných nádrží, antropogénnych či prirodzených, roztrúsených po celom Slovensku v rôznych nadmorských výškach a pod vplyvom rozmanitých environmentálnych podmienok. Projekt je medziodborový - svoje sily v ňom spojili botanici a zoológovia z viacerých vedeckých pracovísk. Riešiteľskou organizáciou projektu je Botanický ústav SAV v Bratislave, spoluriešiteľské organizácie sú TU vo Zvolene (Katedra biológie a všeobecnej ekológie) a UMB v Banskej Bystrici (Katedra biológie a ekológie), pričom do prác na projekte sú zapojení aj odborníci z ostatných vedeckých pracovísk a študenti.

A prečo práve malé vodné nádrže? Malé vodné nádrže (angl. „ponds“, stadiaľ názov projektu, ktorý je skratkou spojenia „biodiversity of ponds“) sú malé a plytké vodné plochy s rozlohou približne do 5 ha a hĺbkou do 2 m. Môžu nimi byť napr. mŕtve ramená riek, zavodnené terénne zníženiny, rašeliniská, rybníky, štrkoviská a pod. Dlho boli považované iba za menšie a menej hodnotné verzie väčších nádrží. Zo strany biológov im nebola venovaná špeciálna pozornosť a verejnosť ich dokonca často vnímala negatívne. Ich počet preto v priebehu minulého storočia klesal v dôsledku umelých zásahov, ale aj prirodzených procesov. Napriek tomu sú dodnes mimoriadne početné, na Slovensku tvoria až 93 % všetkých vodných plôch, čo možno vyčítať z mapových podkladov. V posledných rokoch sa výskum malých vodných nádrží v rámci Európy zintenzívnil a autori uskutočňovaných štúdií sa zhodujú v tom, že význam týchto biotopov bol podceňovaný. Odhalená bola prekvapivo vysoká rozmanitosť organizmov, ktoré ich obývajú. Tá sa vysvetľuje rozmanitosťou lokálnych podmienok, v rámci ktorých jednotlivé biotopy fungujú. Malé vodné nádrže dokonca často predstavujú „hot spots“ biodiverzity v rámci regiónu, mnohokrát v nich žije viac vzácnych, endemických či ohrozených druhov než v ostatných typoch vodných biotopov.

Zdá sa, že v porovnaní s väčšími nádržami sú malé vodné nádrže systémy s celkom odlišnou organizáciou a fungovaním. Keďže sú plytké, svetlo môže dopadať na väčšiu časť dna, čo zlepšuje podmienky pre rozvoj vodnej vegetácie. Spleť vodných rastlín následne zvyšuje diverzitu mikrohabitatov v rámci nádrže, čo pravdepodobne taktiež zvyšuje aj celkovú diverzitu organizmov. Zároveň ich plytkosť spôsobuje v niektorých, najmä tých južných prípadoch, úplné vyschnutie počas dlhotrvajúceho obdobia sucha, čo taktiež ovplyvňuje druhovú skladbu obyvateľov nádrže - prítomné sú druhy prispôsobené na periodické vysychanie. Naopak, prudký dážď môže spôsobiť kompletnú zmenu fyzikálno-chemických vlastností. V porovnaní s väčšími vodnými nádržami sú to dynamickejšie, menej stabilné habitaty a akékoľvek zmeny v nich prebiehajú rýchlejšie. Pod vplyvom nepriaznivých vplyvov rýchlejšie degradujú, na druhej strane sa pri správnom manažmente rýchlejšie zotavujú. Zároveň je ich manažment kvôli menším rozmerom samotných nádrží aj ich povodí menej náročný než manažment rozsiahlejších vodných telies. Vďaka týmto vlastnostiam môžu byť malé vodné nádrže v ochrane prírody využívané ako včasné indikátory globálnych environmentálnych zmien, a tiež modelové systémy pre štúdium ekológie. Okrem toho zohrávajú úlohu v regulácii vodného režimu, kolobehu živín, estetickej či rekreačnej funkcii.

Jednou z najznámejších skupín obývajúcich malé vodné nádrže sú vážky. Často sú práve ony vlajkovou skupinou týchto biotopov. Ako predátori majú významné postavenie v rámci spoločenstiev vodných organizmov. Vážky majú tiež status dáždnikovej skupiny, lebo ich habitatové požiadavky zastrešujú aj požiadavky ostatných sympatrických (súpútnických) druhov. Navyše niektoré druhy citlivo reagujú na zmeny svojho prostredia, a preto môžu byť v ochrane prírody využívané ako biologické indikátory. V rámci projektu Biopond sme na sledovaných malých vodných nádržiach zaznamenali 42 druhov vážok, čo je 60 % všetkých druhov žijúcich na Slovensku. Vzhľadom k vysokému podielu ochranársky významných druhov môžeme tiež povedať, že malé vodné nádrže sú refúgiami vzácnych a ohrozených druhov vážok.

Malé vodné nádrže sú pozoruhodnými, no stále vážne ohrozenými ekosystémami. Kľúčom k ich ochrane je ich poznanie. Hlavným cieľom projektu Biopond je preto komplexné opísanie biodiverzity makrofytov a väčšiny skupín bezstavovcov rôznych typov malých vodných nádrží. Praktickým návrhom má byť aj návrh odporúčaní pre zachovanie biodiverzity týchto cenných biotopov.

Viac informácií o projekte, prebiehajúcich aktivitách a výstupoch projektu možno nájsť na www.biopond.sk


Ing. Zuzana Matúšová je doktorandkou na Katedre biológie a všeobecnej ekológie TU vo Zvolene, kde sa v rámci svojich aktivít zameriava najmä na vážky. Je súčasťou riešiteľského kolektívu projektu Biopond.
zuzana.matushova(zavináč)gmail.com

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu