Čtení na tyto dny

Pohyb

Je také únava
teprve tisíciletého jazyka
(mé řeči)

Je také únava
teprve dvousetletých stromů
(mé ulice)

Louka navečer povadla —

Už dlouho nepršelo
a neozval se cvrček
(má duše)

Auta na vzdálené dálnici
svítí  Třou si
pneumatiky o asfalt

ropný derivát
o ropný derivát
a ropný derivát

je žene

(František Schildberger)

 

Projekt reštitúcie zubra v NP Poloniny


Michal Adamec, č. 1/2008, s. 10-11

Pôvod zubra

Pôvodný geografický areál zubra pokrýval približne celú Európu. V 10. storočí sa začal významne zmenšovať. Vyhynutiu unikol o vlások na začiatku 20. storočia, keď v Európe prežilo v zajatí iba 54 jedincov v zoologických záhradách a vo zverniciach v Nemecku, Poľsku a Švédsku. V súčasnosti zubor žije v približne 200 uzavretých chovateľských centrách (zverniciach) a v 32 volne žijúcich populáciách v Poľsku, Bielorusku, Litve, Ukrajine a v Rusku, pričom sa rozlišujú dve genetické línie - horská a nížinná. Na území Slovenska bol posledný zubor pravdepodobne zastrelený v 16. - 17. storočí, ale podľa niektorých literárnych prameňov posledného zubra na území Slovenska ulovil vo Vígľašských lesoch Matej Korvín v polovici 15. storočia.

Zubry v Karpatoch sú zástupcami nížinno-kaukazskej línie zubrov, tzv. horskej línie (Bison bonasus bonasus × Bison bonasus caucasicus). Niekoľko čried, ktoré boli v Karpatoch reštituované pred 30 rokmi, sú priestorovo izolované a oddelené bariérami vytvorenými človekom (napr. hraničné ploty, cesty, železnice). Iba jedince niekoľkých čried, hlavne v poľských Bieszczadach, majú možnosť migrovať medzi subpopuláciami. Donedávna bol výskyt horskej línie voľne žijúcich zubrov viazaný iba na severné svahy Karpát. Na území NP Poloniny bol zaznamenávaný pohyb niekoľkých jedincov ročne z PN Bieszczady, ktoré sa tu občasne zdržali.

Projekt reštitúcie

Stále však nebol potvrdený trvalý výskyt zubra na Slovensku, a teda na južných svahoch Karpát. Odborníci z Poľska, Slovenska, Holandska a iných európskych krajín sa rozhodli a stanovili si cieľ - natrvalo prinavrátiť tento majestátny druh územiu Slovenska, a to vytvorením stabilnej, rozmnožujúcej sa populácie. Tak sa teda začal projekt „Založenie stabilnej voľne žijúcej populácie zubra hrivnatého v slovenských Karpatoch (NP Poloniny)“. Písal sa rok 2004.

Národný park Poloniny bol vybratý pre účely projektu z viacerých významných dôvodov. V 70. rokoch minulého storočia bolo rozhodnuté o stavebnej uzávere v okolí súčasnej vodnej nádrže Starina z dôvodu jej budovania ako zdroja pitnej vody pre východné Slovensko. Preto bolo vysídlených 7 obcí, a teda tu neexistujú žiadne trvalé ľudské sídla a záujmová lokalita je veľmi riedko obývaná. Ďalším dôležitým dôvodom je blízkosť stabilnej populácie zubrov v poľských Bieszczadach a už spomínaný občasný výskyt týchto zubrov z Poľska.

Samotný projekt reštitúcie zubra na Slovensku je integrálnou súčasťou veľkého celoeurópskeho projektu znovuzaloženia voľne žijúcej populácie zubra v Karpatoch, ktorý vypracovala Large Herbivore Foundation, zahrňujúc aj Poľsko, Rumunsko a Ukrajinu. Návrat zubra do voľnej prírody prispieva k zachovaniu prírodného dedičstva a k obnove prírodného bohatstva nielen Slovenska, ale celej Európy. Napriek tomu, že sa v súčasnosti zubor vyskytuje v mnohých európskych krajinách v zoologických záhradách, ale aj voľne žijúcich čriedach, žiadna populácia nie je dostatočne veľká na to, aby zabezpečila prežitie druhu z dlhodobého hľadiska.

Postup introdukcie

Prvou a kľúčovou úlohou bolo vytipovať vhodné jedince v registrovaných chovoch, ktoré by bolo možné do voľnej prírody vypustiť. Keďže išlo o zubry narodené v zajatí, bolo potrebné priamo v mieste vypustenia vybudovať cca 2-ha aklimatizačnú zvernicu, v ktorej by boli niekoľko mesiacov umiestnené, kým si zvyknú na miestne podmienky v NP Poloniny. Aklimatizačná zvernica sa nachádza 5 - 10 km južne od poľskej hranice a 10 - 15 km od lokalít súčasného výskytu zubra v Poľsku. Zubry určené na vypustenie do prírody sú prevažne mladé, vo veku do 2 rokov, pretože mladé jedince sa lepšie naviažu na lokalitu, kde budú vypustené, nemajú negatívne návyky z chovov v zajatí a lepšie znášajú strety s cudzími (migrujúcimi) jedincami. Úlohou bolo vytipovať také zubry, aby korešpondovali s genetickým zložením jedincov v Bieszczadach, aby sa minimalizoval efekt inbrídingu. Tieto analýzy boli vykonané v gescii chairmana IUCN Bison Specialist Group a koordinátora European Bison Pedigree Book (Kniha chovu zubrov) - Prof. Dr. Wandy Olech z Varšavskej univerzity.

V prvom roku sa teda vytipovalo 5 jedincov, pričom 4 boli mladé (2 samice a 2 samce) a jedna dospelá samica vo veku 10 rokov, ktorá by mala byť vodkyňou stáda. Jedince pochádzali z chovov v západnej Európe - z Holandska (Artis Zoo Amsterdam), Švajčiarska (Natur- und Tierpark Goldau) a Talianska (Parco Natura Viva Bussolengo). Všetky spolu boli umiestnené v aklimatizačnej zvernici po dobu 6 mesiacov. Za tento čas si dostatočne zvykli na život mimo zoologickej záhrady a boli pripravené na vypustenie do voľnej prírody. Po šiestich mesiacoch sa zvernica otvorila a zubry boli vypustené do voľnej prírody. Termín vypustenia pripadol na začiatok decembra 2004. Po všetkých prípravách, vrátane inštalácie telemetrických obojkov trom najstarším jedincom, boli 10. 12. 2004 vypustené do voľnej prírody. Po mnohých rokoch sa úspešne podaril návrat „slovenských“ zubrov do voľnej prírody.

Vo voľnej prírode

Projekt však musel pokračovať ďalej… a pokračoval presne podľa plánu. Krátko po vypustení 5-členného stáda dostal projekt štedrovečerný darček - 25. 12. sa k čriede pripojil divožijúci dospelý býk z Poľska a zostal so stádom dlhodobo, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi výhodné. Projekt rátal s vypustením ďalších jedincov za účelom zvýšenia genetickej diverzity, a preto boli vyselektované v chovoch ďalšie jedince. Tentoraz išlo o 2 mladé jedince (1 samec a 1 samica) zo Zooparku Chomutov, ktoré boli privezené 8. 10. 2005. Po dvoch dňoch aklimatizácie boli vypustené a pridali sa k ostatným zubrom v už existujúcom stáde. Na jar ďalšieho roku sa opäť potvrdilo, že návrat zubra do slovenskej prírody bol úspešný - po vyše 400 rokoch sa vo voľnej prírode na Slovensku narodilo zubríča. Matkou sa stala mladá zubrica z Talianska (Pasqualina) a otcom poľský býk, ktorý sa ku stádu pridal krátko po ich vypustení. Mláďa bolo pokrstené slovensko-talianskym menom Anna Valentína. Ďalšie mladé a nateraz posledné zubry boli vypustené do voľnej prírody v roku 2006 - 1 samica zo Zooparku Chomutov a 1 samica zo ZOO Bratislava. Aj tieto zubry boli po krátkej aklimatizácii vo zvernici vypustené a pridali sa k stádu.

Po všetkých úspechoch však nasledovali aj neúspechy… Na jeseň 2005 bol zistený úhyn jedného jedinca (samica zo Švajčiarska) a na jeseň 2006 bol zistený úhyn ďalšej samice. Celkovo je však projekt úspešný, zubry sú stále sledované pomocou telemetrie a sú zaznamenávané viaceré charakteristiky pohybu jedincov.

A ako pokračovať ďalej?

Ministerstvo životného prostredia SR schválilo 23. 4. 2007 dokument s názvom „Program záchrany zubra hrivnatého na Slovensku“, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody SR. Jeho obsahom je návrh ďalších koordinovaných aktivít, spolupráce a ďalších nevyhnutných aktivít. Ďalšie zubry sa v blízkej budúcnosti už vypúšťať nepredpokladá, o to intenzívnejšie bude sledovaný prirodzený vývoj vzniknutého stáda, ktoré je stále pod „dozorom“ pracovníkov Správy NP Poloniny.

Podľa skúseností s navrátením zubra hrivnatého do voľnej prírody plánuje Štátna ochrana prírody SR podobné projekty aj pri záchrane ďalších ohrozených druhov. Ktorý bude ďalej… možno norok európsky…


Mgr. Michal Adamec - Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu