Čtení na tyto dny

Na dlani

Javorový list
přikryl město dlaní
a obrátil dlaň do všech koutů

Listem rozsvěcené světlo
puká brázdami smogových ulic
líhnoucími karburátory

V listu je vzkaz
abychom kmenům podali ruce

List nese varování
že nad kameny vyrvanými v lomech
jsou plíce města zaprášené

(Jindřich Zogata) 

 

Doporučujeme ke čtení

Jak jsem se od strachu ze šelem dostal k jejich mapování

Miroslav Kutal, č. 3/2018, s. 2-4

Konflikt vlka s hospodářskými zvířaty – dosavadní zkušenosti se zabezpečením stád

Petr Kafka, Hana Heinzelová, Ladislav Pořízek, č. 3/2018, s. 16-19, pro předplatitele

Ludvík Kunc, laureát Ceny Josefa Vavrouška za dlouhodobý přínos za rok 2017

Jiří Beneš, č. 3/2018, s. 36, pro předplatitele

Vyznání

Antonín Kostka, Ivo Dostál, č. 3/2018, s. 46-47, pro předplatitele

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Med – najmilšia medvedia pochúťka


Pavel Hell, č. 2/2009, s. 12-13

Pestrosť medvedej potravy

Náš medveď hnedý (Ursus arctos) síce patrí do radu mäsožravcov, resp. šeliem (Carnivora), ale z pohľadu jeho potravnej ekológie nie je čistým mäsožravcom ako napr. lev, ale všežravcom. Až 70 - 80 % jeho stravy tvorí rastlinná potrava, čo samozrejme závisí od ponuky, ktorú má vo svojom biotope k dispozícii, a od ročnej doby, lebo sezónne zmeny jeho jedálnička sú veľké.

Na jar, keď vyhladnutý opustí svoj zimný brloh, je ponuka potravy ešte chudobná. Vtedy spása trávu, ktorá práve začína vyrastať zo zeme, iné zelené rastlinné časti a veľmi intenzívne vyhľadáva kadávery uhynutej zveri, ktoré mu poskytnú cenné živočíšne bielkoviny. Veď veľa zoslabnutej zveri uhynie práve koncom zimy a zavčasu na jar a po zídení snehu sa objavia aj zvyšky jedincov uhynutých v zime, zasypaných lavínou a pod.

V lete má k dispozícii bohatý výber rastlinnej a živočíšnej potravy (hmyz, mláďatá zveri, ovce atď.) a hladom určite netrpí. Veľmi náročný je však na energeticky bohatú potravu na jeseň, lebo vtedy si potrebuje vytvoriť veľké tukové zásoby, bez ktorých by zimu neprežil. Vtedy konzumuje najmä maliny, čučoriedky, brusnice, jarabinu, bukvice, žalude, kukuricu, ovocie (často poláme konáre ovocných stromov) a pod.

V zime odpočíva a drieme zaľahnutý vo svojom brlohu a potravu neprijíma (tzv. nepravý zimný spánok). Ak príde silný odmäk a voda medveďovi zaleje brloh, začne sa potulovať a hľadať obživu. To isté urobí aj jedinec, ktorý nemá dostatočné tukové zásoby. Takéto medvede Rusi nazývajú „šatúne“ a považujú ich za zvlášť agresívne. Medvede často aj pomerne ďaleko migrujú na miesta s bohatou ponukou potravy a tu sa potom niekedy zhromaždia aj vo väčšom počte.

Výskum potravy medveďov

Potravu medveďov skúmal v tatranskej oblasti Jamnický (1988). Zozbieral celkom 230 medvedích exkrementov, ale vo svojej štúdii analyzoval len 68 z nich, ktoré našiel v čerstvom stave. Zistil, že rastlinnú potravu obsahovalo 92,6 % vyšetrených exkrementov a živočíšnu 20,1 %. Z rastlinnej potravy boli na prvom mieste trávy a byliny (zastúpené v 63,2 %), čučoriedky (13,3 %), maliny (2,0 %), brusnice (4,4 %), jarabiny (11,8 %), plody ruže šípovej (8,8 %), kaliny (4,4 %), bukvice a listy buka (4,4 %) a iná rastlinná potrava (5,9 %).

Zo živočíšnej potravy boli na prvom mieste mravce (nájdené v 13,2 % vyšetrených exkrementov), takže pri veľkej populačnej hustote je medveď vážnym ničiteľom tohto užitočného hmyzu, včely (2,9 %), osy (1,5 %), jeleň (2,9 %), ovca (2,9 %) a iná živočíšna potrava (1,5 %).

Samozrejme, tieto výsledky treba brať s rezervou. Niektorá ľahko stráviteľná potrava, napr. med, sa v medveďom truse často ani nenájde, ale chitínové zvyšky včelích telíčok sa v ňom zachovajú skôr. Obilné zrná trávi medveď nedostatočne a často odchádzajú len slabo natrávené s trusom z tela von. Aj jarabina sa dá v truse veľmi ľahko identifikovať, a keď sa jej medveď „prežerie“, často sa jej zbavuje v podobe veľkých hromád zvratkov fialkastej farby, pričom ich konzistencia pripomína zmrzlinu.

Nedivme sa medveďom

V dávnejšej minulosti, tak asi do polovice minulého storočia, boli škody spôsobené medveďmi na včelstvách skôr zriedkavosťou a takmer vôbec sa o nich nehovorilo. Problémom boli len škody na hospodárskych zvieratách, ovciach, kozách, hovädzom dobytku a koňoch (najmä v Rusku). Bolo tomu tak nielen preto, že medveďov bolo u nás vtedy podstatne menej ako v súčasnosti, ale aj preto, že lesy neboli ešte sprístupnené lesnými cestami a zvážnicami a neboli ani traktory a vlečky, pomocou ktorých by sa bolo dalo so včelami kočovať. Neboli ani veľké včelie „farmy“ štátnych lesov, štátnych majetkov a JRD a drobní včelári mali svoje včelstvá v intravilánoch alebo v ich blízkosti v záhradách a sadoch. V súčasnosti si môžu včelári zaviesť svoje včelstvá do najodľahlejších horských dolín a do najtajnejších lesných zákutí, teda priamo medveďom „pod nos“. Okrem toho sa vtedy nevyskytovali ani synantropizované medvede navštevujúce ľudské usadlosti, ktoré nám dnes robia najväčšie problémy. Preto sa naozaj nemôžeme diviť, keď medvede budú včelstvá atakovať, aby získali svoju obľúbenú pochúťku.

Čo medvede „umí“

Medvede majú svoje predné laby výborne prispôsobené na hrabanie, prevracanie kameňov, guliačov a rozbíjanie pniakov. Takto si vyhľadávajú hniezda ôs, čmeliakov, zemných včiel a rôzny iný hmyz a ďalšie bezstavovce, ale aj rôzne malé stavovce, najmä hraboše a myši. To znamená, že k hniezdu divých včiel medonosných, ktoré aj keď uletia, zahniezdia sa spravidla vysoko na strome, sa medveď spravidla nedostane. Dospelý medveď hnedý totiž nie je dobrým lezcom a na vysoký strom nevyšplhá. Malé medvieďatá to síce s ľahkosťou dokážu, ale určite sa neopovážia napadnúť včelstvo. Takže, keď sa medveď chce dostať k medu, svojej milovanej pochúťke, je odkázaný rabovať úle včelárov.

Včelstvá medvede neodolateľne lákajú. Často za včelami vylezú aj na také miesta, kde im hrozí nebezpečenstvo pádu, len aby sa dostali k plástom s plodom a medom. Takto medvede získavajú nielen potrebné cukry a bielkoviny, ale napr. aj liek v podobe propolisu.

Keď medvede rozbijú úľ, plásty zvyčajne ďaleko porozhadzujú. Potom vyčkajú, kým sa zmetené včely zhromaždia okolo svojej kráľovnej a až potom začínajú konzumovať vydolované dobroty. Takto sa snažia zmierniť ataky včiel. Aj keď včely medveďovi cez jeho dlhú a hustú srsť nemôžu ublížiť, ohrozené sú najmä jeho pysky, ňufák, jazyk a pažerák.

Medveď je pri rabovke úľu nervózny, proti včelám sa oháňa labami a potriasaním hlavou. Niekedy včely medveďa tak dopichajú, že začne zúriť, vystrašene mrnčí, prípadne si zasiahnuté miesta oňuchá a odbieha. Po čase si svoje boľačky údajne niekedy chladí v potoku.

V labách má ohromnú silu, ľahko rozbije úľ a prípadne vážne poškodí aj včelín, takže včelárovi často spôsobí veľmi veľkú škodu. Včelári sa mu snažia niekedy za to pomstiť tak, že ho pri opätovnej návšteve včelína ilegálne zastrelia, čo sa však nemôže akceptovať, lebo ide o celoročne prísne chráneného živočícha. Ak sa však niektorý medveď špecializuje na rabovanie včelstiev, môžu nadriadené orgány prípadne povoliť jeho odlov ako škodníka, ale musí sa to stať priamo „pri čine“.

Škody spôsobené medveďmi

V súčasnosti zabijú u nás medvede každý rok asi 260 ks hospodárskych zvierat, z toho 91,7 % oviec, 5,9 % hovädzieho dobytka a 2,4 % kôz. Súčasne zničia ročne priemerne asi 200 úľov, ale v minulosti to bolo spravidla až okolo 300 zničených včelstiev. Pokles škôd na včelstvách pravdepodobne súvisí s celkovým poklesom včelárstva, ktorý nastal nielen u nás, ale aj v mnohých ďalších štátoch, a s tým súvisiacim poklesom počtu včelstiev. K atakom medveďov na včelstvá dochádza spravidla v noci a spôsobujú ich spravidla menšie a mladšie jedince, ale to neprekvapuje, lebo práve tie v populácii prevládajú a sú menej opatrné. Často rabujú včelstvá aj medvedice s mladými, najmä synantropizované.

Pri hubení medveďov v Severnej Amerike sa v minulosti na ich prilákanie často používal práve med. Do nádoby s medom sa nalial napr. rum a keď to medveď vychlastal, bol natoľko opitý, že ho nebolo problémom zabiť. Namiesto rumu sa ešte častejšie primiešal do medu jed, aby sa medveď otrávil.

U nás sa ešte donedávna tiež používal med na prilákanie medveďov k horským hotelom a chatám ako atrakcie pre návštevníkov. Majstrom v tom bol napr. niekdajší chatár v Račkovej doline, ktorý mal divé medvede naučené chodiť „na návštevu“ až do obývačky, pričom si samé vedeli otvoriť dvere a takto zabával svojich hostí. Ale keď dosiahli vek 3 - 4 rokov, predstavovali už potenciálne nebezpečenstvo a niektoré z nich sa museli odstreliť. Existuje fotografia návštevníčky chaty, ktorá na dvore podáva už dosť veľkému na zadku sediacemu medveďovi priamo do jeho láb pohárik s medom, o medveďoch v obývačke chatára bolo natočené aj video. Samozrejme, takáto umelá synantropizácia medveďov je veľmi škodlivá a zakázaná.

Ochranné oplôtky

V spolupráci s Výskumným ústavom včelárstva v Liptovskom Hrádku sme overovali účinnosť elektrických oplôtkov na ochranu včelstiev proti medveďom. Výborne sa osvedčili, pokiaľ sa na to použili vysokovýkonné moderné stroje (batéria sa môže uložiť vo včelíne) a sa natiahli dve vodivé lanká nad sebou. Nemajú mať dotyk s rastlinstvom, ktoré sa pod nimi musí vykosiť alebo sa na jeho likvidáciu použije herbicíd. Je účelné na horné lanko priviazať biele handričky, ktoré upútajú pozornosť medveďa, bude ich prípadne aj oňuchávať, pričom dostane neškodný elektrický úder do ňufáka a v budúcnosti sa tomuto včelínu zďaleka vyhne.

Nešetriť na náhradách sa oplatí

Škody spôsobené medveďom na včelstvách hradí štát, pokiaľ jeho lov v príslušnom poľovnom revíri nebol povolený. Je s tým však spojená veľká byrokracia a poškodený dostane uhradenú spravidla len časť spôsobenej škody, a to pomerne neskoro. Ak bol lov povolený, hradí vzniknuté škody užívateľ poľovného revíru.

Škody, ktoré sme uviedli, sú z celoslovenského pohľadu síce bezvýznamné, ale priamo pre poškodeného určite bezvýznamné nie sú, a preto sú mnohí z nich proti medveďom. Preto žiadna úzkoprsosť pri vyplácaní týchto náhrad nie je na mieste, ak chceme túto našu najväčšiu šelmu u nás trvalo zachovať.


Doc. Ing. Pavel Hell, CSc. - hosťujúci profesor na Technickej univerzite vo Zvolene

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu