Čtení na tyto dny

Lesík

jemuž dobré čtvrtstoletí říkáme "náš"
a jenž nás po léta živil velmi velice
houbami (poté co ubylo hřibů
hlavně růžovkami klouzky kuřátky)
malinami borůvkami
a když nebyly žádné plodiny
odnesli jsme si pár šišek
na zimní podpal
anebo jsme odtáhli dva tři sucháry
ten lesík se náhle
zvedl nad nízká mračna
a odplul směrem k Rozseči

Zbylo po něm mlhami udusané hřiště
s několika sytě tmavomodrými trsy
hořečku brvitého
na okraji

(Ludvík Kundera) 

 

Doporučujeme ke čtení

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Je hospodaření s půdou udržitelné?

Milan Sáňka, č. 1/2018, s. 2-5, pro předplatitele

Obrazy vonící hlínou

Jan Lacina, č. 1/2018, s. 31-33, pro předplatitele

Několik životů Jana Čeřovského

Jan Plesník, č. 1/2018, s. 42-43

Chvála bláznovství Antonína Bučka

Miroslav Kundrata, č. 1/2018, s. 44-46

Možnosti rekultivácie kameňolomov


Jana Ružičková, č. 1/2006, s. 5-7
Vloženo později: Jezírko v bývalé cihelně na Kutnohorsku (asi 2013).
Vloženo později: Jezírko v bývalé cihelně na Kutnohorsku (asi 2013). Foto Jan Moravec

Rozširovanie kameňolomov, problematika ťažby štrku a piesku na Slovensku je z hľadiska ochrany prírody a krajiny zložitá a rozporuplná téma. Laik možno zbadá, ako miznú kopce z krajiny, odborník často musí zaujať stanovisko. Nové zámery a projekty, otváranie a rozširovanie ťažobných priestorov - požiadavky na ťažbu nerastných surovín sú stále aktuálne. Na Záhorí prebieha ťažba pieskov, na Podunajskej nížine ťažba štrkov, v Malých Karpatoch, Tríbeči a v ďalších pohoriach ťažba vápenca a dolomitu. Viaceré kameňolomy sa nachádzajú na území chránených krajinných oblastí (CHKO) - Malé Karpaty, Ponitrie, Cerová vrchovina, Štiavnické vrchy a ďalších. Odborné pohľady na spôsoby rekultivácie a ciele z hľadiska ochrany prírody a krajiny sa s vývojom vedeckých poznatkov a technológií menia. Svoju úlohu tu však zohráva aj ekonomické hľadisko. Zladiť požiadavky ochrany prírody a krajiny a ekonomické aspekty sa môže zdať na prvý pohľad veľmi problematické. Paradoxne však práve ekonomické aspekty môžu viesť v exponovaných oblastiach k zvýšeným požiadavkám na kvalitnú rekultiváciu zjazvených kopcov či iných ťažobných priestorov. Napr. v turisticky zaujímavej oblasti západného Rakúska v rekreačnej oblasti Fuschl neďaleko Salzburgu je spôsob ťažby prispôsobený tak, aby bolo možné už v priebehu dobývacích prác postupne začať s rekultiváciou. Ťažba začína zhora, vyťažené stupne sú upravované odstrelom do formy svahu. Po technickej úprave a navezení zeminy vyzerá svah ako lesné rúbanisko s pňami pôvodných stromov, ktorých funkciou je spevnenie svahu, zadržanie vlhkosti a obohatenie o organickú hmotu. Celkový obraz dopĺňajú vysadené mladé stromčeky. Turistov z terasy hotela pri jazere neruší pohľad na rozorvané skaly otvoreného kameňolomu. Takýto spósob rekultivácie je podmienený technickým spôsobom samotnej ťažby a vytvárajú sa podmienky pre relatívne homogénny typ biotopu. Nevznikajú vysoké, strmé, kolmé steny, ako to možno vidieť vo viacerých dlhodobo ťažených kameňolomoch na Slovensku (napr. Dechtice a Žirany). Na druhej strane otvorený kameňolom s vápencovým podložím predstavuje z hľadiska rozmanitosti biotopov veľmi zaujímavé územie, kde je priestor pre vývoj vzácnych pionierskych rastlinných spoločenstiev s rozchodníkmi (Sedum sp.) a xerotermných travinobylinných spoločenstiev.

Zvolený spôsob ťažby a následnej rekultivácie - technickej aj biologickej - určuje možnosti pre zapojenie devastovaného územia kameňolomov do krajiny a podmieňuje charakter vznikajúcich spoločenstiev. Rizikový postup predstavuje napr. navážanie odpadov a zeminy rôznej kvality a vnášanie dusíkatých látok, čo minimálne môže viesť k rozšíreniu nitrátofilných a inváznych druhov rastlín a potenciál vápencového podložia sa stráca.

Namieste je otázka, aký spôsob rekultivácie je teda pre dané územie najvhodnejší. Tu je treba vychádzať z aktuálnych podmienok a technických možností, stanoviť cieľový stav, očakávaný charakter spoločenstiev a prípadné ďalšie funkčné využitie územia.

Jedným z príkladov uplatnenia takéhoto postupu môže byť návrh rekultivácie kameňolomu v Žiranoch (okres Nitra), ktorý sa nachádza v CHKO Ponitrie. Lom bol otvorený v rokoch 1956 - 1959 a v súčasnosti je tu plánované rozšírenie ťažby. Východiskový stav tvorí priestor starého kameňolomu so stredovou plošinou, tri ťažobné poschodia a strmé steny (vysoké cca 40 m) na okraji dobývacieho priestoru v kontakte s prírodnou rezerváciou Žibrica. Južnú časť kameňolomu reprezentujú skalné sutiny. V novo navrhovanom dobývacom priestore je plánovaná bansko-technická úprava terénu a následná biologická rekultivácia paralelne s ťažobnou činnosťou, podobne ako v lokalite Fuschl v Rakúsku. Návrh biologickej rekultivácie kameňolomu v Žiranoch rešpektoval požiadavky Správy CHKO Ponitrie. Cieľom projektu (Projekt rekultivácie kameňolomu Žirany, Ružičková, Reháčková, Pauditšová a kol., 2004) je podporiť prirodzený vývoj ekologicky hodnotných pionierskych spoločenstiev na skalnom substráte s bohatým obsahom vápnika. Na upravených svahoch sú cieľovými spoločenstvami rozvoľnené porasty s dubom plstnatým a sutinové lipovo- javorové lesy.

Priestory bývalých lomov sú využívané na rôzne účely, napr. ako geologické expozície v prírode. Charakter rekultivácie kameňolomov vo všeobecnosti určuje spôsob ťažby, možnosti technickej úpravy reliéfu a stav podložia. Jednou z možností riešenia je na Slovensku doposiaľ ojedinelý prístup k bansko-technickej a následne biologickej rekultivácii dobývacieho priestoru, ktorý by mal byť realizovaný v kameňolome v Žiranoch. Návrh vychádzal aj zo skúseností pri rekultivácii lomov v Českej republike (Růženin lom na Hádech u Brna) a z poznania stavu zarastajúcich opustených kameňolomov na Slovensku. Navrhované riešenie je výsledkom zbližovania stanovísk medzi zainteresovanými a v súčasnosti pokračuje spolupráca na realizácii projektu.


RNDr. Jana Ružičková, Ph.D. - Univerzita Komenského v Bratislave

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu