Čtení na tyto dny

Na dlani

Javorový list
přikryl město dlaní
a obrátil dlaň do všech koutů

Listem rozsvěcené světlo
puká brázdami smogových ulic
líhnoucími karburátory

V listu je vzkaz
abychom kmenům podali ruce

List nese varování
že nad kameny vyrvanými v lomech
jsou plíce města zaprášené

(Jindřich Zogata) 

 

Doporučujeme ke čtení

Jak jsem se od strachu ze šelem dostal k jejich mapování

Miroslav Kutal, č. 3/2018, s. 2-4

Konflikt vlka s hospodářskými zvířaty – dosavadní zkušenosti se zabezpečením stád

Petr Kafka, Hana Heinzelová, Ladislav Pořízek, č. 3/2018, s. 16-19, pro předplatitele

Ludvík Kunc, laureát Ceny Josefa Vavrouška za dlouhodobý přínos za rok 2017

Jiří Beneš, č. 3/2018, s. 36, pro předplatitele

Vyznání

Antonín Kostka, Ivo Dostál, č. 3/2018, s. 46-47, pro předplatitele

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Iniciatíva MY SME LES


Karol Kaliský, Jaroslav Vyhnička, č. 1/2018, s. 36-37

„Úsmevom prírody sa rozpúšťa ľudská zloba.“
Friedrich Schiller

Čoraz viac ľudí si uvedomuje nevyhnutnosť a potrebu ochrany prírody. Preto vznikla iniciatíva My sme les, ktorá v poslednom období získala enormný nárast podpory ľudí v rôznych sférach. Tento fakt poukazuje na to, že je potrebné niečo zmeniť, obmedziť alebo úplne zastaviť. Práve o týchto veciach nám povie niečo viac v rozhovore pán Karol Kaliský, ktorý je jeden z iniciátorov.

Pán Karol. Mohli by ste nám povedať niečo viac o tejto iniciatíve? Prečo je vytvorená a za akým účelom?

Sme ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku. Sme zhrození z bezohľadnej ťažby dreva, ktorá v nich prebieha. Sme znepokojení z prístupu štátnych orgánov, ktorý ich ohrozuje. Sme ľudia, ktorí milujú lesy a chcú ich chrániť aj pre budúce generácie.

A tak nejako to bolo aj s nami, iniciátormi My sme les. Postupne sme sa spriatelili - ľudia z rôznych profesných oblastí s ľuďmi, ktorí sa roky venujú téme ochrany prírody. Dlhé rozhovory o zničujúcej ťažbe, ktorá nás všetkých ako milovníkov hôr veľmi trápila, dospeli k rozhodnutiu spoločne proti tomu niečo urobiť. Vzniku predchádzali dve akcie samotných ochranárov: Výzva Slovenského ochranárskeho snemu vláde SR a protest v Nízkych Tatrách. Uvedomili sme si, že stále je všetka snaha chrániť lesy len v rukách malej skupiny ľudí a že potrebujú oveľa silnejšiu podporu, silnejší hlas. A tak sme sa rozhodli získať podporu verejnosti pre našu spoločnú myšlienku ochrany lesov, ktorú doteraz presadzovali hlavne ochranári, a zároveň vytvoriť tak väčší tlak na kompetentných. Iniciatívu robíme vo voľnom čase a sme apolitickí.

Naše pohnútky asi najlepšie vystihujú slová jednej z iniciátoriek kampane - Ľudky Kolesárovej, ktorými sa prihovára k podporovateľom iniciatívy:

„Pred rokmi som sa vrátila žiť na Slovensko a na Spiš kvôli našim horám. Vždy sa pousmejem pri odpovedi Slovákov: na čo ste hrdí? Nemôžeme byť na Tatry a hory ,hrdí‘, lebo sme ich nevytvorili, vytvorila ich príroda. Budeme môcť byť ale hrdí, ak sa nám ich podarí zachrániť. A dnes je už najvyšší čas na túto záchranu. Ďakujeme, že ste s nami.“ Bola to práve Ľudka, kto dal našej iniciatíve konkrétnu podobu a vymyslel jej názov.

Okrem odborníkov na ochranársku problematiku, ktorí sú medzi nami, spolupracujeme a dlhodobo komunikujeme s mnohými vedcami. Napriek tomu sa na verejnosti občas objavia pochybnosti, či nadšení ochranári nie sú len amatéri. Pravda je taká, že naše požiadavky podporujú desiatky vedcov, ktorých prácou je skúmať prírodné procesy.

Aké sú vaše vízie a priority, ktoré chcete dosiahnuť v nasledujúcom období?

Kampaň má za úlohu najprv vytvoriť silnú komunitu. Hlavným motívom našej iniciatívy je vytvoriť tlak na kompetentných a pomôcť tak presadiť nevyhnutné systémové zmeny v ochrane prírody. Naša iniciatíva tiež podporuje aktivity organizácií aj jednotlivcov, ktorí dlhodobo riešia ochranu lesov na Slovensku, ako je napríklad Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie Prales a ďalšie.

Spolu s týmito organizáciami budeme presadzovať najmä okamžité zastavenie ťažby a nekontrolovanej výstavby ciest vo všetkých starých a vzácnych horských lesoch Slovenska, kde ešte žije tetrov hlucháň. Ak sa to nepodarí, tak hlucháň na Slovensku vyhynie. Ďalšou prioritou je zastavenie ťažby vo všetkých zostávajúcich pralesoch, z ktorých vyše 30 % do dnešného dňa nemá zabezpečenú potrebnú ochranu a desiatky pralesných lokalít boli v uplynulých rokoch nenávratne zdevastované ťažbou dreva. Náš tlak budeme smerovať aj k dlhodobejším systémovým zmenám - čo najskoršiemu schváleniu zonácií národných parkov podľa medzinárodných kritérií a dosiahnutiu minimálne 5 % územia SR bez úmyselných ľudských zásahov.

Z témy ochrany lesov sme urobili top tému roka 2017. Počas prvého týždňa od spustenia iniciatívy sme vyzbierali 58 000 podpisov. Téma devastácie našej prírody sa dostala na titulky novín a do televízií. Formálne sa k nej vyjadrili už všetky dotknuté ministerstvá, ale podstatné budú až ich reálne skutky.

Preto aj v tomto roku budeme pokračovať v získavaní ďalších ľudí na našu stranu. Určite pripravíme aj verejné zhromaždenie ľudí My sme les.

V právnej oblasti budeme spolupracovať s nezávislými právnikmi z organizácie VIA IURIS.

Pokračujeme aj v aktivitách pre vysvetľovanie tém. Spúšťame komunitné fórum, kde sa ľudia budú môcť lokálne aj tematicky spájať, diskutovať.

Lykožrút, národné parky, sadenie stromčekov, pralesy, povodne. Do komunity uvedieme a do komunikácie zapojíme vedcov a odborníkov z rôznych oblastí. Chystáme jednoduché edukačné a argumentačné podklady k najčastejšie kladeným otázkam.

Kde vidíte najväčší problém, prečo sa deje v našich lesoch to, čo sa deje?

Zákony, ktoré umožňujú likvidáciu nášho najhodnotnejšieho prírodného dedičstva, teda predovšetkým devastáciu národných parkov, sú choré. Hovorím najmä o lesnom zákone a zákone o prírode. Tieto zákony sú jednoznačne výsledkom politickej objednávky a pripravili ich ľudia presadzujúci záujmy rôznych lobistických skupín. A týmto privilegovaným skupinám to maximálne vyhovuje, nemajú najmenší dôvod niečo meniť. Ani trochu ich nezaujíma, že ich aktivity sú realizované až pričasto na úkor celej spoločnosti. V lesoch národných parkov sú to predovšetkým lesní hospodári a poľovníci, ktorí sa správajú, akoby tieto vzácne lokality patrili iba im, a vytvorili si prostredníctvom legislatívy akýsi monopol na rozhodovanie o využívaní lesa. V popredí sú stále ich krátkodobé ekonomické záujmy, ktoré vôbec nereflektujú na celospoločenskú objednávku. Tá v súčasnosti stále viac stavia do popredia mimoprodukčné funkcie, ako napríklad rekreačnú či vodozádržnú funkciu lesa, ale napríklad aj ochranu biologickej rozmanitosti. Na to, aby sa táto verejná objednávka „pretavila“ do zmeny prístupu k našim lesom, potrebujeme nielen legislatívne zmeny, ale aj zmeny v hlavách ľudí, veľa diskutovať, tlačiť a zaujímať médiá. A je dosť možné, že ani to nebude stačiť, pokiaľ sa nevymení politická scéna.

Skúsim to vysvetliť na nasledujúcom príklade:

V decembri minulého roku sme odniesli na Úrad vlády list so žiadosťou o stretnutie. Keďže vláda dlhodobo všetky požiadavky aj upozornenia zo strany odbornej verejnosti a vedeckej obce úspešne ignoruje, chceli sme predsedu vlády osobne informovať o alarmujúcom trende likvidácie vzácnych lesov, kvôli ktorému hrozí napríklad vyhynutie hlucháňa na Slovensku, a požiadať ho o okamžité riešenie. Premiér Fico stretnutie odmietol, čím jasne ukázal, ako mu na osude slovenských lesov a ich obyvateľov záleží. Z Úradu vlády nám prišla odpoveď, že sa s nami premiér nestretne a postúpil náš list na miesto, kde si o lese myslia, že je kukuričné pole - na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Aj lesy v chránených územiach má totiž v rukách ministerstvo pôdohospodárstva SR a oni považujú spôsob, ako sa s nimi zaobchádza, za skvelý. Minister životného prostredia síce nesúhlasí, ale nemá žiadne väčšie kompetencie.

My sa však nevzdáme. Budeme iniciovať diskusie pri okrúhlom stole so zástupcami rezortov, lesníkmi, zástupcami súkromných vlastníkov lesa a vedcami. Budeme žiadať o stretnutie na ministerstve pôdohospodárstva. Súčasne budeme požadovať od vlády, aby sa zaviazala k naplneniu požiadaviek formulovaných v našom Desatore pre les. Verejný tlak s požiadavkou na zmeny však sústredíme nielen na vládu, ale aj na sledovanie dodržania prísľubov zo strany MŽP, ktoré takisto v otázke ochrany vzácnych lesov dlhodobo zlyháva a prostredníctvom svojej síce odbornej, no bezzubej organizácie - Štátnej ochrany prírody - vytvára ilúziu, že o slovenskú prírodu je dobre postarané.

Uvažujete aj o osvetových činnostiach mládeže a detí?

Áno, chceme mať časom vlastné aktivity zamerané na vzdelávanie hlavne o dôvodoch ochrany prírody, ktorú presadzujeme.


Desatoro pre les

1. Slovensko je výnimočné vďaka nádhernej prírode a my chceme, aby to tak zostalo - bez ohrozujúcich a škodlivých zásahov človeka.

2. Nikto nemá právo prisvojovať si a ničiť prírodné bohatstvo pre svoj osobný prospech.

3. Najvýznamnejšie a najhodnotnejšie prírodné dedičstvo predstavujú národné parky. Patria nám všetkým - nemajú slúžiť bezohľadným a účelovým ekonomickým záujmom úzkej skupiny ľudí.

4. V prísne chránených územiach je potrebné, aby platil zákaz ťažby dreva, ako aj zákaz akejkoľvek výstavby a tiež lovu voľne žijúcich zvierat.

5. Ťažbu dreva a iné prírodu poškodzujúce činnosti vykonávané úzkymi záujmovými skupinami v národných parkoch by mal nahradiť prírodný cestovný ruch a turizmus, ktorý by priniesol potrebný rozvoj regiónom a umožnil ľuďom vidieť a zažiť divokú prírodu.

6. Pre zabezpečenie ochrany prírodného dedičstva je nevyhnutné ponechať najmenej 5 % z rozlohy Slovenska bez zásahov človeka.

7. Regionálny rozvoj, ako aj rozvoj cestovného ruchu a športu možno realizovať aj v súlade s ochranou národných parkov.

8. Vo všetkých lesoch - aj mimo národných parkov - je potrebné hospodáriť šetrne, aby plnili aj iné úlohy, ako je produkcia dreva. Voľne žijúce zvieratá majú byť rešpektované ako prirodzená, vzácna a ochrany hodná súčasť prírody.

9. Prísna ochrana prírody sa má realizovať predovšetkým na štátnych pozemkoch - na súkromných pozemkoch na základe dohody s ich vlastníkmi.

10. Veríme, že príroda je múdrejšia ako človek a jeho krátkozraké, prírodu a životné prostredie ohrozujúce zásahy, ktoré spôsobujú často nenapraviteľné škody.

Naše motto znie: My sme les. Kto ohrozuje les, ohrozuje aj nás!


Pár slov o každom z ôsmich iniciátorov kampane My sme les

Erik Baláž: Dlhoročný ochranár, ktorý sa podieľal na záchrane Tichej a Kôprovej doliny, filmár divokej prírody, držiteľ mnohých filmárskych ocenení a čerstvý držiteľ ocenenia Biela vrana za dlhoročný prínos v problematike ochrany prírody.

Karol Kaliský: Lesník, filmár a fotograf, pôsobí spolu s Erikom Balážom v spoločnosti Arolla Film. Predtým pracoval na Správe TANAPu, no kvôli svojim postojom ju musel v roku 2007 aj s ďalšími odborníkmi opustiť.

Rastislav Mičaník: Riaditeľ nadácie Aevis. Špecializuje sa na ochranu divokej prírody a regionálny rozvoj prostredníctvom prírodného turizmu. Podieľal sa na úspešných aktivitách zameraných na ochranu prírody.

Ľudmila Kolesárová: Marketingová manažérka a blogerka. Je držiteľkou novinárskej ceny. Miluje Tatry a trávi v nich väčšinu voľného času. Jej snom je žiť na horskej chate, ale najprv musí hory zachrániť.

Jakub Ptačin: Dizajnér a komunikačný fanatik so sklonmi k občianskej aktivite. Časopis Forbes ho už niekoľkokrát zaradil medzi 30 najtalentovanejších Slovákov. Vlastní Studio Echt, odkiaľ vzišlo aj logo pre My sme les.

Jakub Mrocek: Fotograf divých zvierat s oceneniami z medzinárodných súťaží, dobrovoľný strážca prírody, programátor, autor webu My sme les. Svoje schopnosti kombinuje pri spolupráci s mimovládnymi organizáciami na projektoch zameraných na ochranu prírody na Slovensku.

Iveta Niňajová: Špecialistka na cestovný ruch na Slovensku. Dlhodobo sa zasazuje za trvaloudržateľný rozvoj regiónov, s čím súvisí aj rekreačné využívanie lesov. Sieťuje, prepája a mobilizuje potenciál na lokálnej úrovni. Stála za úspešnou destinačnou organizáciou a značkou Liptov a za budovaním destinácie Košice. Les je jej zdrojom inšpirácie, poznania a životnej energie.

Jonáš Karásek: Filmový a reklamný režisér, grafický dizajnér. Režíroval mnoho oceňovaných spotov, celovečerný film „Kandidát“, sériu krátkych filmov o SNP „Moje povstanie“. Jeho ekologický film „The Swan“ oslovuje divákov na filmových festivaloch po celom svete. Je autorom videa My sme les.

Ak sa chcete dozvedieť viacej informácií o iniciatíve My sme les alebo ich podporiť, stačí navštíviť ich webovú stránku: www.mysmeles.sk

Jaroslav Vyhnička

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu