VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Košťál, J.: Kvetena. Dajama, Bratislava 2010, 127 s.

Kvetena je názov ďalšej publikácie z edície Prírodné krásy Slovenska, ktorá voľne nadväzuje na predchádzajúce tituly (Chránené krajinné oblasti, Kamene, Najkrajšie vrchy, Vody, Živočíchy a ďalšie) a dopĺňa mozaiku obrazov prírodnej krajiny Slovenska. Nie je to botanický kľúč ani výpočet druhov rastlín, ale skôr sprievodca a pozvánka na štyridsaťšesť botanicky významných a zaujímavých miest. Na vnútornej strane obálky je mapka s vyznačenými lokalitami, text vedie čitateľa po Slovensku od západu na východ a od juhu na sever. Klasický register na obálke obsahuje suchý zoznam názvov lokalít, napr. Belianske kopce (Podunajská nížina), Bošácka dolina (Biele Karpaty), Hriňovské lazy (Podpolianska brázda), Jovsianska dolina (Vihorlat) a ďalšie. Vo vnútri knihy však názvy rozkvitnú a vy sa ocitnete na Holubyho kopaniciach, či Mandľovej hore, na Ostrove dolomitov (Tematínske vrchy) spoznáte flóru stepných biotopov, prejdete sa po Chodníkoch svätého Svorada i po stopách mnícha Cypriána. Ovanie vás teplý dych Panónie, spoznáte sibírskeho zblúdilca (jazyčník sibírsky), Rajské lúky, navštívite Kremencové hôrky s vresoviskami a kyslomilnými dubinami, Orchideový raj Kňaží stôl či Kopec skrytých pokladov, teda Sitno, kde významný vedec Andrej Kmeť (1841 - 1908) nazbieral 450 položiek rôznych druhov ruží. S autorom poputujete od bezkolencových lúk Abrodu na Záhorskej nížine až po stepné lúčne porasty sopečných andezitových vrchov Tarbucka a Veľký kopec na Východoslovenskej nížine. Vyberiete sa aj na Steblovú skalu v Cerovej vrchovine, kde „nie je núdza o vzácne rastliny, avšak nie všetky možno vidieť kvitnúť naraz“.

Mnohé druhy rastlín, lokality aj výhľady približujú fotografie ako okienka do sveta videného očami botanikov. Text je písaný autenticky, zrozumiteľne a pútavo, tak, že máte chuť niektoré z lokalít ihneď navštíviť a spoznať. Podľa slov autora má kniha „ambíciu prispieť k lepšiemu poznaniu nielen slovenskej kveteny, ale prostredníctvom nej celej prírody s vierou, že od poznania nie je ďaleko k aktívnej ochrane prírody…“

Jana Ružičková
ekosozológ