Vstup pro předplatitele: |
krajina strmí tichem snu
bílá a hnědá a zurčení
červenohnědé siluety nahých strážců zimy
jež neuhlídali
a ze studně studu krčí rameny
tak téměř bez pohybu hyne epocha
krom poškubaných cárů kdesi pod nebem
se tichem nese
už jen kovově černý rozsudek havrana
ukládající toliko
co sněhy odkryly ztrápeno
budiž do třikráte sedmi dnů
potaženo zelení
proti čemuž
není odvolání
(Miroslav Sedláček)
Jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.) patrí medzi naše domáce zriedkavé lesné dreviny, ktorej populácie radikálne poklesli v posledných desaťročiach nielen na Slovensku, ale aj v celej oblasti jej rozšírenia. Medzi ostatnými jarabinami vyniká tým, že je geneticky izolovaná vo vlastnej sekcii Cormus a je jedna z mála jarabín, ktorá sa s ostatnými jarabinami nekríži. V lesnom prostredí sa vyskytuje ojedinele z dôvodu nižšej konkurencieschopnosti voči ostatným drevinám a vysokým nárokom na svetlo. Poznáme ju skôr ako solitérne stromy v starých opustených viniciach, kde bola využívaná ako extenzívna ovocná drevina. Napriek tomu, že z európskych drevín má najhustejšie jadrové drevo (0,88 g/cm3) nenachádza širšie uplatnenie ani v lesnom hospodárstve, z toho vyplývajúc, ani miesto na drevárskom trhu. Poďme si však povedať niečo o rozšírení tejto vzácnej dreviny, nazývanej aj „kráľovná páleníc“ na Slovensku. Vertikálne vystupuje do nadmorskej výšky 600 m. Vyhýba sa mrazovým kotlinám a jej rozšírenie kopíruje vhodné oblasti na pestovanie viniča hroznorodého. V poslednej dobe sú experimentálne výsadby na severnejších miestach, napr. v regiónu Turiec, kde zatiaľ rastie bez väčších problémov, avšak tieto poznatky nemáme dlhodobo overené. Aby sa oskoruša na Slovensku zachovala, nasleduje zopár bodov a odporúčaní, ako túto cennú drevinu z našej krajiny nestratiť:
Predpokladá sa, že s nástupom vyšších teplôt a poklesu množstva zrážok budeme mať na Slovensku optimálnejšie podmienky pre pestovanie tejto dreviny.
Ladislav Bakay, Michal Pástor
Ing. Ladislav Bakay, PhD., (1983), odborný asistent katedry biotechniky parkových a krajinných úprav SPU v Nitře,
ladislav.bakay(zavináč)uniag.sk
Ing. Michal Pástor (1989), doktorand na fakultě ekologie a environmentalistiky na TU ve Zvolenu,
michalpastor(zavináč)gmail.com