Čtení na tyto dny

Řeky se ptám

kam zmizeli jelci
zpod splavu

Tam zatím dál
stéká čas
Olejové skvrny
se roztékají ve vrásky
a zpod břehů
uniká život

s vodou zbytečně
rozšvihanou vlasci rybářů
stárneš

Je to i moje vina

Kdy jsem naposled
učinil pokání

(Otakar Štěpánek) 

 

Doporučujeme ke čtení

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Je hospodaření s půdou udržitelné?

Milan Sáňka, č. 1/2018, s. 2-5, pro předplatitele

Obrazy vonící hlínou

Jan Lacina, č. 1/2018, s. 31-33, pro předplatitele

Několik životů Jana Čeřovského

Jan Plesník, č. 1/2018, s. 42-43

Chvála bláznovství Antonína Bučka

Miroslav Kundrata, č. 1/2018, s. 44-46

Veľké šelmy v CHKO Kysuce


Ivan Pavlišin, č. 1/2008, s. 16-18

Metódy monitoringu

Zisťovanie početnosti veľkých šeliem v CHKO Kysuce prebieha systematicky od roku 1998. Základom je celoročné sledovanie pobytových znakov veľkých šeliem v území a evidencia dát v informačnej databáze, pričom máme vytipované stále trasy, ktoré sú vedené hrebeňmi, lesnými cestami. Ďalším významným podkladom je organizovanie spoločných veľkoplošných sčítaní v zimnom období na obnovci, ktoré nám poskytne informácie o výskyte a početnosti veľkých šeliem v danom čase. Je už dobrou tradíciou, že v spolupráci s CHKO Beskydy organizujeme takéto sčítania v jednotnom termíne v celom prihraničnom území CHKO Beskydy a CHKO Kysuce. Pomocným údajom je aj analýza poľovníckych štatistík (jarné kmeňové stavy, zástrely), ktoré sú síce z hľadiska kvantity nepresné (trojnásobné nadhodnotenie početnosti z príčiny sčítania toho istého jedinca vo viacerých revíroch), no dajú nám približný obraz o oblastiach výskytu. Ak chceme hovoriť o veľkých šelmách na území CHKO Kysuce, musíme rozlišovať dve výrazne odlišné územia z pohľadu prírodných podmienok, ale hlavne z pohľadu geografickej polohy.

Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina - východná časť CHKO

Toto územie predstavuje relatívne kompaktné územie s veľmi vysokým podielom lesov na celkovej výmere (viac ako 60 %), bez väčších obcí a výrazných migračných bariér. Územie je zo severnej strany ohraničené štátnou hranicou a priľahlými lesnými komplexami v Poľsku (je to jedna z hlavných migračných trás veľkých šeliem, hlavne vlka), z východu hraničí s CHKO Horná Orava a z juhu nadväzuje na predhorie Malej Fatry. Tieto prírodné podmienky spolu s výhodnou polohou (územie obkolesené z troch strán horskými oblasťami s pravidelným výskytom veľkých šeliem) spôsobili, že na danom území sa stabilne vyskytujú všetky druhy veľkých šeliem a toto územie je základňou pre migráciu veľkých šeliem do javorníckej časti CHKO Kysuce a ďalej do ČR. Migrácia na západ je však značne sťažená tým, že medzi týmito územiami sú prirodzené a antropogénne bariéry, predovšetkým rieka Kysuca, hlavná urbanizačná a dopravná os Kysúc, vyznačujúca sa súvislým reťazovitým osídlením. Dopravnú sieť tvorí cesta 1. triedy I/11 s nadmernou hustotou cestnej dopravy, železničná trať a novo budovaná diaľnica D3 Žilina - Skalité. Preto je hlavný migračný koridor vedený na sever do Poľska a odtiaľ na západ do ČR.

Odhadované početnosti veľkých šeliem:

  1. Medveď hnedý 10 - 15 ks, početnosť v priebehu roka značne kolíše, najvyššia početnosť je v jesennom období. Časť tejto populácie brloží mimo územia CHKO Kysuce (hlavne Malá Fatra). Stabilný výskyt.
  2. Vlk dravý 15 - 20 ks, uvádzaná je maximálna početnosť na jeseň. Populácia je tvorená 3 - 4 svorkami (počet jedincov vo svorke kolíše od 3 do 6), teritórium svoriek zasahuje aj do Poľska a na Oravu (prvý výskyt v území v rokoch 1982 - 1984).
  3. Rys ostrovid 10 - 12 ks, vrátane mláďat, stabilný výskyt.

Moravsko-sliezske Beskydy, Javorníky - západná časť CHKO

Z hľadiska prírodných pomerov je toto územie porovnateľné s východnou časťou CHKO Kysuce. Z hľadiska prirodzeného drevinového zloženia ho možno hodnotiť ako ešte lepšie, avšak určujúcim faktorom pre výskyt veľkých šeliem v tomto území je jeho poloha za migračnou bariérou (hlavné údolie Kysúc) a to, že územie je obklopené oblasťami s nízkou hustotou populácií veľkých šeliem a bez reálneho napojenia migračným koridorom z ďalšej zdrojovej oblasti (Strážovské vrchy).

Odhadované početnosti veľkých šeliem:

  1. Medveď hnedý 1 - 3 ks, početnosť v priebehu roka kolíše, najvyššia početnosť je v jesennom období. Oblasti výskytu - Lazy pod Makytou, Mariková, Papradno.
  2. Vlk dravý 4 - 8 ks, uvádzaná je maximálna početnosť na jeseň. Populácia je tvorená 2 svorkami (počet jedincov vo svorke kolíše od 2 do 4), teritórium jednej svorky je v oblasti Veľký Polom - Malý Polom, druhá svorka má teritórium v oblasti Štiavnik - Papradno - Horná Mariková. Prvý výskyt v území v rokoch 1992 - 1994.
  3. Rys ostrovid 6 - 10 ks, vrátane mláďat, stabilný výskyt.

Opatrenia na zlepšenie ochrany a perspektíva veľkých šeliem na Slovensku

Hlavným problémom ochrany veľkých šeliem na Slovensku je absencia relevantného, celoplošného, systematického výskumu s použitím satelitnej a pozemnej telemetrie, DNA analýz (trus, srsť, ulovené a uhynuté jedince), celoplošného monitoringu v zimnom období (sčítania na obnovci), ako aj systematického celoročného zberu dát o výskyte veľkých šeliem podľa ich pobytových znakov. Parciálne projekty, ktoré sa v súčasnosti realizujú, nám nemôžu poskytnúť potrebné relevantné údaje. Ďalší veľký problém je fragmentácia a znefunkčnenie migračných koridorov veľkých šeliem - reťazové osídlenie, veľké líniové stavby (dialnice, železnice). Okrem týchto spoločných faktorov ohrozenia je u každého druhu možné vytipovať ďalšie faktory, ktoré sú dané rozdielnym právnym statusom ochrany jednotlivých druhov. U medveďa je to hlavne nelegálny odstrel, synantropizácia, urbanizácia vysokohorského a horského prostredia. Tu je prvoradé sa zamerať na prevenciu vzniku škôd a riešiť problém synantropizácie. U vlka je to hlavne legálny odstrel (1/3 z celkovej populácie), ktorý je potrebné regulovať podobným spôsobom ako u medveďa - neloviť alfa pár, zakázať lov na vlka pri spoločných poľovačkách na raticovú a diviačiu zver, vymedziť okrajové oblasti areálu výskytu ako územia s celoročnou ochranou. U rysa, nakoľko je celoročne chránený, je to hlavne nelegálny odstrel.

Ak by sme sa pozerali na ochranu veľkých šeliem iba čisto z hľadiska Slovenska, určitá miera regulácie početnosti tak, ako je to zatiaľ nastavené napríklad u medveďa, by z hľadiska prežívania populácií nebola problematická. Ak sa však na veľké šelmy pozeráme z celoeurópskeho hľadiska, potom Slovensko funguje ako „zdrojová“ krajina karpatskej populácie veľkých šeliem pre migráciu do ďalších teritórií na západ a akýkoľvek regulačný zásah do populácií veľkých šeliem je problematický (mimo synantropných jedincov). A tento pohľad na ochranu veľkých šeliem by mal byť na Slovensku ako krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, určujúci. Minimálna miera tohto prístupu by spočívala v diferenciácii regulácie početnosti vlka a medveďa na vnútroštátne jadrové oblasti výskytu veľkých šeliem, kde by sa odlov povoľoval za určitých podmienok (Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra) a na prihraničné oblasti s Poľskou republikou a Českou republikou, ktoré majú prioritný význam pre zabezpečenie migrácie, kde by bol odstrel zakázaný. Teda nie len Slovenský kras a časť CHKO Kysuce, ale celé územie CHKO Kysuce, Orava, Vysoké Tatry, Východné Karpaty, Poloniny. Optimálnym riešením by však bola celoročná ochrana všetkých druhov veľkých šeliem, tak ako je to v Českej republike a Poľsku.


Ing. Ivan Pavlišin - zoolog Správy CHKO Kysuce v Čadci

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu