Čtení na tyto dny

Lesík

jemuž dobré čtvrtstoletí říkáme "náš"
a jenž nás po léta živil velmi velice
houbami (poté co ubylo hřibů
hlavně růžovkami klouzky kuřátky)
malinami borůvkami
a když nebyly žádné plodiny
odnesli jsme si pár šišek
na zimní podpal
anebo jsme odtáhli dva tři sucháry
ten lesík se náhle
zvedl nad nízká mračna
a odplul směrem k Rozseči

Zbylo po něm mlhami udusané hřiště
s několika sytě tmavomodrými trsy
hořečku brvitého
na okraji

(Ludvík Kundera) 

 

Bystruškovité (střevlíkovití) vo veľkomeste


Zbyšek Šustek, č. 5/2008, s. 27

Bystrušky sú v mestách zastúpené pozoruhodne bohato. V intraviláne možno nájsť okolo 100 druhov, teda zhruba toľko, čo v okolí mesta. Umožňuje to rozmanitosť mestského prostredia, ktorá poskytuje vhodné podmienky pre druhy s veľmi rozdielnymi životnými nárokmi, schopnosť aktívnej migrácie i nepravidelnosť a neurčitosť hraníc mesta a jeho okolia.

Spoločenstvá bystruškovitých sa v meste i vo voľnej krajine delia na tri hlavné skupiny - spoločenstvá lesov, mokradí a lužných lesov a bezlesia. Ich aktuálny stav v meste určuje najmä prítomnosť a hustota drevinovej vegetácie, stav hrabanky, charakter zástavby, možnosti migrácie, ľudské zásahy do daného biotopu a jeho pôvodnosť. Vzniká tak široká škála spoločenstiev, ktorých zloženie je rozdielne a prechádza od spoločenstiev takmer zhodných so spoločenstvami v analogických prirodzených biotopoch (lesy a mokrade) alebo na poliach a lúkach v extraviláne cez spoločenstvá s relatívne veľkým počtom druhov (25 - 50) a jedincov (50 - 200 na pascu a rok) a s veľkou prevahou jedného až dvoch tolerantných a expanzívnych druhov až po spoločenstvá s malým počtom jedincov (<100 na pascu a rok) a druhov (±10) v miestach najväčšieho stresu.

Významnú úlohu hrá pôvodnosť jednotlivých častí mozaiky biotopov v meste. Prudký rast niektorých miest, napr. Bratislavy, po 2. svetovej vojne totiž uzavrel do intravilánu ostrovy lesnej vegetácie, kde aj po desaťročiach izolácie prežívajú takmer prirodzené spoločenstvá bystruškovitých s vysokým podielom nelietajúcich a veľkých druhov.

Aj dlhodobý samovoľný vývoj drevinovej vegetácie na opustených miestach alebo v parkoch umožňuje vznik druhotných spoločenstiev bystrušiek s vysokým stupňom prirodzenosti. Predpoklady na to majú najmä lužné biotopy. Napr. brnenské Lužánky hostia prirodzenejšie spoločenstvo ako najviac narušené lužné lesy v oblasti Gabčíkova. Priaznivo pôsobí aj rozvoľnená zástavba panelových sídlisk.

Druhové bohatstvo mestských biotopov sa často vysvetľuje teóriou ostrovnej biogeografie (čím väčšia plocha a čím menšia vzdialenosť od okraja mesta, tým viac druhov). Toto pravidlo sa však môže plne prejaviť len vo zvlášť veľkých mestách s rovnorodou hustou zástavbou v uzavretých blokoch. V mestách ako Brno alebo Bratislava má väčší význam stav vegetácie, jej pôvodnosť a biokoridory siahajúce neraz až k stredu mesta. Samotný počet druhov pritom o prirodzenosti spoločenstva hovorí málo. Napr. spoločenstvá bystruškovitých prirodzených lesov sú chudobnejšie (±30) ako obhospodarovaných polí a lúk (50 - 80 druhov). Bohaté spoločenstvá môžu prežívať i v malých ostrovčekoch vegetácie v strede mesta.

Zvláštnou kapitolou sú dočasné agregácie bystruškovitých v betónovej púšti v centre. Na extrémne osvetlených miestach, pri reklamách a významných budovách sa zhruba od polovice júla do polovice augusta sústreďujú za teplých nocí až tisícky migrujúcich jedincov poľných a brehových druhov bystrušiek. Ich značkovanie ukázalo, že po dvoch-troch hodinách väčšinou odlietajú. Časť však ostáva a vyhľadáva úkryt v škárach medzi dlažbou a stenami budov, pri odkvapoch, za obkladovými platňami stien, alebo v chodbách mravcov. Večer behajú pri stenách, vybiehajú do stredu chodníkov a hľadajú náhradné zdroje potravy: iný hmyz lákaný na svetlo, zašliapané jedince vlastného druhu, zvyšky ovocia, zmrzliny a pečiva i výkaly psov. Priemerne prežívajú tri, ojedinelo až sedem týždňov. Posledné hynú koncom októbra. Ich prežívanie na týchto miestach závisí i od príslušnosti k rôznym životným formám a od spôsobu lovu. Druhy, ktoré v pôvodnom prostredí obývajú kamenisté brehy vôd, majú lepšiu priestorovú pamäť, podnikajú prudké výpady do stredu chodníkov a rýchlo sa vracajú do úkrytu. Poľné druhy sú pomalšie, vytrvalejšie, ale horšie sa orientujú a stávajú sa obeťou chodcov.

Letné migrácie bystrušiek pomáhajú zachovávať druhové bohatstvo spoločenstiev v záhradách, na trávnatých plochách a v mokradiach. Kompenzujú výkyvy populačnej hustoty jednotlivých druhov a pomáhajú aj spontánnej obnove spoločenstiev.

Tolerancia bystrušiek k prostrediu mesta je premenlivá. Napr. bystruška hájová (Carabus nemoralis, střevlík hajní) preniká u nás len na okraje miest priamo v susedstve s okolitými lesmi, v Rusku úspešne prežíva i v centre miest. Bystruška vráskavá (C. intricatus, s. vrásčitý) zasa vďaka svojej schopnosti loviť aj na stromoch prekonáva zvislé bariéry a preniká aj do záhrad blízko stredu mesta, kde je hojnejšia ako vo voľnej prírode.

Zbyšek Šustek


Ing. Zbyšek Šustek, CSc. - Ústav zoológie SAV, Bratislava

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu