Čtení na tyto dny

Řeky se ptám

kam zmizeli jelci
zpod splavu

Tam zatím dál
stéká čas
Olejové skvrny
se roztékají ve vrásky
a zpod břehů
uniká život

s vodou zbytečně
rozšvihanou vlasci rybářů
stárneš

Je to i moje vina

Kdy jsem naposled
učinil pokání

(Otakar Štěpánek) 

 

Doporučujeme ke čtení

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Je hospodaření s půdou udržitelné?

Milan Sáňka, č. 1/2018, s. 2-5, pro předplatitele

Obrazy vonící hlínou

Jan Lacina, č. 1/2018, s. 31-33, pro předplatitele

Několik životů Jana Čeřovského

Jan Plesník, č. 1/2018, s. 42-43

Chvála bláznovství Antonína Bučka

Miroslav Kundrata, č. 1/2018, s. 44-46

Kvetnaté lúky – minulosť a realita dnešných dní


Helena Ružičková, č. 5/2007, s. 12-14

Snáď každý a najmä skôr narodený človek na Slovensku má v sebe uložené nejaké zážitky, súvisiace s rozkvitnutými lúkami. Je pravda, že aj tí starší zažili kolektivizáciu poľnohospodárskej výroby a už sa veľmi nepamätajú na súkromné hospodárenie, kde bol chov hospodárskych zvierat podmienený dostatkom sena v zime. Mali však predsa len viac možností vidieť okrem intenzifikovaných lúk s prevahou tráv aj lúky plné kvetov. A to nielen v dedinách, kde nebolo založené družstvo, ale i tam, kde si družstevníci mohli nechať zopár hospodárskych zvierat pre svoju potrebu. Ich majitelia kosili tam, kde družstvo nemalo záujem hospodáriť - na zle dostupných plochách, na plochách vzdialených od hospodárskych stredísk a príliš malých na kolektívne využitie. Často im družstvá takéto plochy prideľovali ako záhumienky. Postupne, ako starí gazdovia vymierajú, mladí ľudia sa zbavujú záťaže neefektívneho chovu jednej, dvoch kraviek, niekoľkých oviec a kôz, a tak lúky, ktoré kosili ešte ich dedovia a otcovia, zostávajú ležať úhorom. Tento trend z roka na rok rastie, plocha nevyužívaných poloprírodných lúk sa zväčšuje čoraz rýchlejším tempom.

Aké vlastne sú tie kvetnaté, poloprírodné lúky? Sú to dlhodobo (desiatky rokov) tradične obhospodarované trávne porasty. Zásah človeka sa pravidelne opakuje (kosenie, pasenie, hnojenie), ale nie je tak výrazný, aby spôsobil zásadnú zmenu stanovištných podmienok a druhového zloženia lúk. Druhová pestrosť je predovšetkým produktom extenzívneho hospodárenia, ktoré sa čoraz menej praktizuje. Kvetnatá lúka je zložená z 30 - 70 druhov cievnatých rastlín, z ktorých asi polovicu tvoria dvojklíčne, kvitnúce taxóny. Každá rastlina má svoje špecifické nároky na stanovište a svoju životnú stratégiu na prežitie v krátkodobo pôsobiacich, pre ňu nepriaznivých podmienkach. Druhovo najpestrejšie sú paradoxne lúky na stanovištiach, kde sa opakujú stresové podmienky (zmeny vlhkosti, výživy).

Priemerný počet rastlinných druhov na lúke nie je síce jediným ukazovateľom jej hodnoty a poloprírodného charakteru, ale má výpovednú hodnotu a dá sa najjednoduchšie sledovať na ploche fytocenologického zápisu (25 m). Okrem spôsobu hospodárenia je tento ukazovateľ silne ovplyvnený stanovišťom - je vyšší na bohatých, vápnitých pôdach a niektorých vyvrelých horninách, nižší na chudobných pôdach, ale takmer pravidelne je nad 40 druhov (napr. Vihorlat 62, Starohorské vrchy 61, Slovenský raj 58, Novobanská štálová oblasť 52). Rekultivované a intenzívne hnojené lúky majú po určitom čase i s pribudnutými, nevysiatymi druhmi 20 - 30 druhov, ale po znížení dávok hnojív prípadne po skončení hnojenia (čo je v súčasnej dobe pomerne častý prípad), počet druhov vzrastá. Napr. v chotároch obcí Važec, Východná a Hybe je v súčasnej dobe na málo hnojených, siatych lúkach priemerný počet druhov až 37. Viaceré druhy sa však do týchto porastov nevracajú - napr. prvosienky (petrklíče) a jesienka (ocún).

Najväčšie plochy kvetnatých lúk boli na zle dostupných a ťažko obrábateľných plochách - na horských chrbtoch, strmých svahoch dolín a na zaplavovaných nivách veľkých riek. Patrili k nim nepochybne i senníkové lúky - špecifikum niektorých častí slovenských Karpát (Veľká Fatra, Vysoké a Nízke Tatry). Boli len raz kosené a príležitostne hnojené pasúcim sa dobytkom. V procese intenzifikácie boli prakticky všetky zmenené. Je mnoho miest, kde okoloidúci turisti ani netušia, že ani nie tak dávno boli krovinami a lesom zarastené svahy kvetnatými lúkami, a že udupané, pichliačmi zarastajúce pasienky na horských chrbtoch nedávno hýrili kvetmi, aby sa ako voňavé seno dostali do mnohých senníkov, po ktorých ostali miestami nanajvýš kopy trámov. Len pre predstavu, o čo sme prišli: podľa topografických máp (1957 - 1962) bolo napr. v chotári obce Východná 700 senníkov, neďaleko nad potokom Dovalovec 300, nad obcou Liptovská Teplička 550. Prišli sme teda nielen o kvetnaté lúky, ale i neopakovateľné krajinné priestory.

Kde na Slovensku ešte pôvodné kvetnaté lúky sú? Tam, kde sa doposiaľ chovajú v malom kravy, ovce a kozy, prípadne kone pre práce v lese a tam, kde kosenie lúk patrí k údržbe okolia. Sú v okolí dedín, kde neboli založené družstvá, alebo aspoň časť ich chotára nebola intenzifikovaná (Podpoľanie, Osturňa, Zázrivá, Lendak, Lesnica v Pieninách, okolie dediniek v Poloninách a inde). I tu sa však kosené lúky sťahujú čoraz bližšie k sídlam a postupne zanikajú. Snáď najviac sú kvetnaté lúky rozšírené v oblastiach s roztrúseným osídlením - v okolí lazov, štálov a kopaníc, najmä ak sú ešte trvale osídlené. Sú aj súčasťou starých vysokokmenných ovocných sadov, kde sa kosia i kvôli zberu ovocia. Takéto sady sú dokonca aj v okrajových častiach starých banských miest, napr. Banskej Štiavnice alebo Novej Bane. Ide väčšinou o nesmierne bohaté biotopy poskytujúce posledné refúgiá pre niektoré živočíchy. Druhove bohaté lúky sa dajú nájsť i na niektorých lesných lúkach obhospodarovaných lesníkmi a poľovníkmi a sú i na okrajoch lesov (hraničné biotopy).

Aká je teda realita dnešných dní? Čo sa týka kvetnatých lúk, veľmi neutešená. I z území, kde boli takéto lúky bežnou súčasťou vidieckej krajiny, miznú čoraz rýchlejšie. Naša nádej, že si ich vytvoríme, keď budeme bohatší, alebo niečím nahradíme, je márna. Zmenili sa takmer všetky podmienky, vďaka ktorým kvetnaté lúky vznikli a existovali. Môžeme len hľadať možnosti ako zachovať, čo ešte máme, prípadne regenerovať, čo sa ešte dá. Nie je to v silách profesionálnej ochrany prírody a nedá sa realizovať len v chránených územiach. Spolupráca s poľnohospodármi je nevyhnutná. Extenzívne využívanie v jeho historickej podobe je v súčasnosti nákladnejšie, ako prirodzená sukcesia, preto treba vedieť, za akých podmienok a za aké prostriedky je to v tom-ktorom území možné. Veľká časť kvetnatých lúk sa nachádza mimo poľnohospodárskych podnikov, preto má význam hľadať možnosti na zapojenie nepoľnohospodárov do týchto aktivít.


RNDr. Helena Ružičková, CSc. - Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu