Čtení na tyto dny

Na počest ptáků řek a lesa

Ptáci stoupali nad lesem
jak jiskry
Dvojhlasně
O dvou křídlech
Až zdálo se že nevzlétají
ale že země padá

Bylo ticho
jako v přesýpacích hodinách
anebo ve skále
ale tak ostré
jak večerní obloha
kdy padají hvězdy
a na studánkách řek
omdlévá voda

Na počest ptáků
spících řek a hlubokého lesa
zdvihá ticho
studánku
jako první pokus bohů o pohár

(Josef Hrubý) 

 

Doporučujeme ke čtení

Je hospodaření s půdou udržitelné?

Milan Sáňka, č. 1/2018, s. 2-5, pro předplatitele

Obrazy vonící hlínou

Jan Lacina, č. 1/2018, s. 31-33, pro předplatitele

Několik životů Jana Čeřovského

Jan Plesník, č. 1/2018, s. 42-43

Chvála bláznovství Antonína Bučka

Miroslav Kundrata, č. 1/2018, s. 44-46

Břehule: ubývající druh doplácející na proces EIA

Petr Heneberg, č. 4/2017, s. 2-4, pro předplatitele

Doc. RNDr. Karel Hudec, DrSc.: jeho prínos pre československú ornitológiu zo slovenského uhla pohľadu

Anton Krištín, č. 4/2017, s. 16-17, pro předplatitele

Karel Hudec, nejen ornitolog

Milan Peňáz, č. 4/2017, s. 20-23, pro předplatitele

Ochrana netopýrů = ochrana budov před guánem

Daniel Horáček, č. 4/2017, s. 32-34

Ochrana migračnej trasy Alpy – Karpaty


Dušan Valachovič, č. 6/2007, s. 17-20

Rozvoj dopravy vedľa pozitívnych účinkov prináša so sebou aj negatívne dopady. Cena, ktorú platí ľudská spoločnosť za rozvoj dopravy, je pomerne vysoká, pritom stále dochádza k postupnému zhoršovaniu situácie. Medzi negatívne účinky dopravy patria hlavne: zranenia, úmrtia, hluk, miestne znečistenie ovzdušia, pôdy a vôd, globálne znečistenie ovzdušia, otrasy a vibrácie, prevádzkové opotrebovanie dopravnej infraštruktúry (najmä u cestnej dopravy) a likvidácia odpadov z prepravných procesov (napr. likvidácia olejov). V dôsledku dopravných nehôd, emisií a hluku vznikajú aj ďalšie dodatočné náklady.

Pre prírodné prostredie je najvážnejším následkom hustnúcej dopravnej siete stupňujúca sa fragmentácia krajiny, aj fragmentácia populácií druhov, ktoré ju obývajú. Fragmentácia je chápaná ako rozdelenie prírodných lokalít s výskytom druhov rastlín a živočíchov na menšie a viac izolované jednotky. Bariéry tvorené komunikáciami majú charakter dlhých línií, ktoré zver nemôže žiadnym spôsobom obísť. Stále hustejšia sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií, doplnená o železničné koridory, tak postupne rozdeľuje pôvodne priechodnú krajinu na mozaiku vzájomne izolovaných „ostrovov“, vzniká tzv. ostrovný efekt. Malé izolované populácie sa zložito vyrovnávajú s prirodzenými výkyvmi početnosti (vyvolanými napríklad osciláciou klímy, živelnými pohromami, epidémiami a pod.). V dlhodobej perspektíve sa môže prejaviť i nedostatočná genetická rozmanitosť populácií ako dôsledok izolácie. Fragmentáciou prostredia sú ovplyvnené predovšetkým druhy živočíchov s malým počtom jedincov, ktoré osídľujú rozsiahlejšie areály. Medzi najviac ohrozené patria druhy veľkých cicavcov, najmä šelmy.

Územie medzi mestami Viedeň, Šoproň a Bratislava je v súčasnosti považované za jeden z najmasívnejšie sa rozvíjajúcich regiónov Európy. Silná urbanizácia územia je hrozbou pre zachovanie konektivity krajiny medzi horskými masívmi Álp a Karpát. Pritom obe horstvá ešte aj v súčasnosti poskytujú vhodný biotop pre veľké cicavce. Bez ochranárskych opatrení hrozí znemožnenie funkcie historickej výmeny genetickej informácie medzi Karpatmi a Alpami.

Nadregionálny význam zachovania konektivity krajiny je determinovaný orografiou západnej, strednej a južnej Európy. Alpská sústava, ktorá prechádza južnou Európou od západu na východ a pokračuje v južnej Ázii, je rozčlenená Viedenskou panvou na dva významné horské systémy Európy. Alpský systém ako najvyššie pohorie Európy (dĺžka 1200 km, šírka 135 - 260 km) a mohutný horský oblúk Karpát (dĺžka 1300, šírka 50 - 350 km). Oba systémy boli vyvrásnené v treťohorách a od tej doby sa datuje výmena genetickej informácie živočíchov osídľujúcich oba horské systémy.

Alpsko-karpatský koridor tvorí pás voľnej krajiny, ktorý prechádza juhovýchodne od mesta Viedeň a severne nad Bratislavou. Biokoridor je tvorený riečnym ekosystémom Dunaja (národný park Donau-Auen), lúkami a luhmi nivy rieky Moravy a ostrovčekmi lesov v poľnohospodárskej krajine na územiach oboch štátov.

Na základe iniciatívy dolnorakúskeho Distelvereinu sa združilo viacero subjektov, ako WWF Austria, Universitaet für Bodenkultur Viedeň, ASFINAG (akciová spoločnosť pre financovanie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií), ÖBfAG (Štátne lesy Rakúska), NP Donau-Auen, Daphne - inštitút aplikovanej ekológie, Štátna ochrana prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, ako aj Národná diaľničná spoločnosť SR, s cieľom vytvoriť podmienky pre zachovanie migračnej trasy európskeho významu.

Rakúske realizácie

Do projektu sa zapájajú subjekty z dvoch štátov s rozdielnymi skúsenosťami v danej problematike. V Rakúsku je v súčasnosti na 21 diaľničných úsekoch a 17 rýchlostných cestách minimálne 12 ekoduktov a 110 tunelov so zodpovedajúcimi parametrami bezpečného prechodu pre zvieratá. Príkladom riešenia situácie v panónskej oblasti je napr. diaľnica A6 (Parndorf - D2 štátna hranica SR), ktorá má byť odovzdaná do užívania 15. novembra 2007. Na celom 22-km úseku je vybudovaných 29 zariadení umožňujúcich bezpečné križovanie diaľnice migrujúcimi živočíchmi.

Reálny záujem o zabezpečenie spriechodnenia dokazuje investor - spolkové ministerstvo dopravy - svojou direktívnou normou na ochranu voľne žijúcich zvierat. Tá obsahuje okrem technických parametrov, spôsobov umiestnenia objektov v krajine a voľby lokality migračného profilu aj časť zameranú na trvalé udržanie funkčnosti priechodov pre zver. Podľa tejto direktívy sú plochy navádzacích systémov nedeliteľnou súčasťou diaľnice. Spravuje ich firma ASFINAG. Zámerom zabratia týchto plôch pre funkciu diaľnice je snaha zaistiť prístup k vybudovanému prechodu pred prípadným zastavaním územia, ktoré by mohlo upchať účelovo vytvorený biokoridor, a tým zmariť veľkú investíciu.

Ďalšie dokončené ekodukty v Burgenlande sú na blízkej diaľnici A4 (Viedeň - M1 diaľnica v Maďarsku), kde sa ich na 14-kilometrovom úseku nachádza 6.

V období uzavretia výstavby siete rýchlostných komunikácií v roku 1998 financovalo rakúske spolkové ministerstvo hospodárstva prvú dopadovú štúdiu diaľničnej siete na veľké živočíchy (rys, vlk, medveď a los). Na základe ďalších nadväzujúcich štúdií spolkové ministerstvo dopravy prijalo smernicu k výstavbám objektov umožňujúcich bezpečné križovanie diaľnic živočíchmi. Direktíva obsahuje aj dostavbu priechodov na starších komunikáciách. Do roku 2027 ich majú v pláne postaviť 20.

Slovenské skúsenosti

Skúsenosti s budovaním ekoduktov na Slovensku sú len v začiatkoch. Prvé objekty, ktoré na diaľničných stavbách mali zabezpečiť migráciu zveri, boli realizované na úseku diaľnice D1 Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom (km 79,00 - 93,00). V km 83,0 - 87,0 diaľnice (k.ú. Brunovce, Potvorice, Hrádok) vznikli tri mostné objekty, dva dlhé 48,50 m, a jeden 67,50 m, ktoré ako podchody majú slúžiť pre migráciu zveri. Mostné objekty sa osadili na takých miestach, kde prirodzený reliéf okolitej krajiny bol nápomocný pri nasmerovaní migrujúcej zveri do týchto objektov.

Na pripravovanom úseku diaľnice D1 Važec - Mengusovce je v katastri obce Lučivná vybudované prekrytie diaľnice v záreze mostným objektom v dĺžke 250 m v trase migračného koridoru spájajúceho Vysoké a Nízke Tatry.

Pre riešenie zachovania konektivity koridoru Alpy - Karpaty na území SR bola v roku 2007 spracovaná štúdia v rámci programu Interreg IIIA Rakúsko - Slovenská republika 2004 - 2006 „Ekodukt Záhorie - štúdia uskutočniteľnosti“.

Zo záverov výskumu vyplýva, že diaľnica D2 nepredstavuje významnú bariéru pre zvieratá do veľkosti líšky, jazveca. Pre zvieratá do veľkosti srnca hodnotí štúdia diaľnicu ako priepustnú približne v 5 percentách dĺžky sledovaného územia. Diaľnica predstavuje v pomerne významnom úseku úplne nepriechodnú bariéru pre jeleňa a srnca.

Vykonaný bol výber najvhodnejšej lokality pre migráciu voľne žijúcich živočíchov cez diaľnicu D2 a boli navrhnuté 3 lokality (zóny) pre umiestnenie priechodu pre živočíchy.

Poznámka: Situácia v Európe

Prvý vážny pokus zastaviť nepriaznivý proces fragmentácie krajiny v Európe sa datuje v roku 1962. Ekodukt bol postavený v 20 000-ha lese pri Fontainebleau pod Parížom. V roku 1991 vo Francúzsku mali 125 ekoduktov. V Nemecku v roku 2005 prekročili počet ekoduktov 30. V Švajčiarsku existuje viac ako 20 ekoduktov. V Holandsku sú zatiaľ štyri ekodukty. Prechody pre zver sú budované aj v strednej Európe. V Poľsku je možné vidieť vybudované ekodukty na úsekoch diaľnic A4 a A2 a v Maďarsku na diaľnici M1. V Chorvátsku v rokoch 1998 - 2004 vybudovali 6 ekoduktov, pritom ako najčastejší spôsob priechodnosti diaľnic využívajú terénne podmienky. Napríklad diaľnica A1 (Záhreb - Split) má 14 tunelov a 34 estakád spĺňajúcich podmienky pre bezpečné prechádzanie zvierat.

K budovaniu bezpečných priechodov pre zver cez dopravnú infraštruktúru a zachovaniu biokoridorov zaväzuje signatárske krajiny plnenie nasledovných dohovorov: Dohovor o biologickej diverzite, Bonská konvencia, Bernská konvencia, Paneurópska stratégia biologickej a krajinnej diverzity, Karpatský dohovor, Alpský dohovor, Natura 2000.


Ing. Dušan Valachovič - Správa CHKO Záhorie

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu