Čtení na tyto dny

Na dlani

Javorový list
přikryl město dlaní
a obrátil dlaň do všech koutů

Listem rozsvěcené světlo
puká brázdami smogových ulic
líhnoucími karburátory

V listu je vzkaz
abychom kmenům podali ruce

List nese varování
že nad kameny vyrvanými v lomech
jsou plíce města zaprášené

(Jindřich Zogata) 

 

Doporučujeme ke čtení

Jak jsem se od strachu ze šelem dostal k jejich mapování

Miroslav Kutal, č. 3/2018, s. 2-4

Konflikt vlka s hospodářskými zvířaty – dosavadní zkušenosti se zabezpečením stád

Petr Kafka, Hana Heinzelová, Ladislav Pořízek, č. 3/2018, s. 16-19, pro předplatitele

Ludvík Kunc, laureát Ceny Josefa Vavrouška za dlouhodobý přínos za rok 2017

Jiří Beneš, č. 3/2018, s. 36, pro předplatitele

Vyznání

Antonín Kostka, Ivo Dostál, č. 3/2018, s. 46-47, pro předplatitele

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Jazdectvo v prímestskej krajine mesta Brna


Lucia Nakládalová, č. 3/2006, s. 6-7

Existuje mnoho spôsobov, ako je možné tráviť voľný čas v krajine. Jednou z možných variant je jazda na koni. Koň bol a je pre človeka veľmi inšpiratívnym tvorom. Využívanie koní pre prácu v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve sa podieľalo na utváraní vzhľadu súčasnej krajiny. Vraj "najkrajší pohľad na svet je z koňského chrbta", ale táto forma rekreácie môže mať aj negatívny vplyv na krajinu. Predovšetkým prímestská krajina býva preťažovaná nárokmi obyvateľov okolitých miest.

Po roku 1989 začal v okolí miest rásť počet jazdeckých areálov, ktoré ponúkajú záujemcom jazdu na koni nebo ustajnenie vlastného koňa.

Chov koní pre účely jazdectva súvisí s krajinou v troch hlavných aspektoch. Jedná sa o ustajnenie koní, možnosť ich pastvy a vylvorenie podmienok pre jazdenie.

Plochy jazdeckých areálov zaberajú často veľké plochy krajiny. V areáloch sa nachádzajú objekty stajní, hál, jazdiarní, výbehov, skladov, priestorov pre jazdcov (šatne, parkoviská) a i. V niektorých prípadoch sa staj ne nachádzajú v rekonštruovaných areáloch poľnohospodárskych družstiev a využívajú pôvodné plochy pastvín. Majetkové pomery na týchto územiach nemusia byť vždy vyriešené.

Negatívne aspekty existencie jazdeckých areálov sa týkajú nakladania s odpadmi a znečistenia vôd a pôdy. Pri nekvalitne odizolovanom podloží územia, na ktorom je skladovaná konská mrva alebo krmivá, dochádza k priesaku látok do spodných vôd. Po prudších dažďoch odteká materiál tvoriaci povrch jazdiarní. Následne tieto látky znečisťujú povrchové a podzemné vody. Poprípade sú pôda a povrchové vody zanášané odplaveným materiálom, ktorý sa následne usadzuje.

Pozitívom fungovania stajní je odoberanie poľnohospodárskej produkcie. Pre dopestovanie krmív (oves, jačmeň, seno) sa využívajú rozsiahle plochy krajiny. Vďaka tomu sa uchováva krajinný ráz a podporuje miestne alebo regionálne poľnohospodárstvo. Predpokladám, že sa k ponúkaným krmivám v blízkej dobe pridá aj ponuka krmív v bio kvalite, čím sa podporí ekologické poľnohospodárstvo. Medzi služby ponúkané v jazdeckých areáloch patrí aj možnosť pastvy koní.

K negatívnym aspektom existencie pastvín patrí napríklad ich oplocovanie a následné problémy s prechodom cez krajinu, používanie chemických látok na hnojenie pastvín alebo konzerváciu oplotkov. Pokiaľ je na pastvinu umiestnený vačší počet zvierat, ako je rozloha pastviny a regeneračná schopnosť vegetácie, dochádza k nadmernému zošľapu, erózii pódy, nitrifikácii a eutrofizácii.

Medzi pozitíva existencie pastvín patrí udržovanie kvality a druhového zloženia rastlín vďaka rovnomernému zošľapu a spásaniu. Vhodne pojaté pastviny prispievajú k udržaniu tradičného rázu krajiny.

Okrem krásy koňa, láka k jazdeniu na koni aj predstava romantickej vychádzky v krásnej prírode s kopcami, lúkami, lesmi, rybníkom alebo potokom a s krásnymi výhľadmi do okolitej krajiny. Túto predstavu nie je problém realizovať v oblastiach s nižším turistickým ruchom. Naopak, prímestská krajina je využívaná k rekreácii mnohými obyvateľmi b1ízkych miest. Jazdci na koňoch musia byť v týchto oblastiach veľmi opatrní. Nie všetci rekreanti sú oboznámení s chovaním a reakciami koňa.

Podľa slov brnenského hájnika jazdci využívajú hlavne lesné cesty. Do porastu, ktorý je mladší ako 30 - 40 rokov s koňmi nevchádzajú z jednoduchého dôvodu. Je to kvôli veľkej hustote porastu a tiež preto, že konáre mladých stromov sa nachádzajú veľmi nízko nad zemou. Keďže sa jazdci na koni takýmto porastom vyhýbajú, nedochádza k poškodzovaniu koreňového systému. Koreňový systém stromov nad 30 - 40 rokov je vôči takémuto poškodzovaniu dostatočne odolný.

Za negatívny aspekt jazdenia je možné považovať predovšetkým narušovanie povrchu nespevnených ciest. Týka sa to hlavne ciest, ktoré sa nachádzajú v zamokrených oblastiach, alebo sú rozmoknuté po dažďoch. Ludia takéto cesty obchádzajú a zošliapavajú rastliny v ich okolí. Tento problém sa týka napríklad prírodnej pamiatky Pekárna, konkrétne oblastí s výskytom chránených druhov rastlín. Časté používanie ciest vedie k narušovaniu pôdneho krytu a rýchlejšej erózii.

I cez spomenuté negatíva je kôň príjemnou súčasťou našej krajiny. Aby tomu tak zostalo aj naďalej hlavne v intenzívne využívanej prímestskej krajine, je dôležité určiť podmienky chovu koní a jazdectva v týchto oblastiach a predchádzať tak negatívnym dôsledkom pestovania tohto športu.


Mgr. Lucia Nakládalová - studentka humanitní environmentalistiky FSS MU v Brně

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu