VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Klimatické zmeny sú na celej Zemi a aj v jednotlivých regiónoch zložené z prirodzených zmien klímy, ktoré podmieňujú prirodzené faktory (slnečná aktivita, vulkanická činnosť…), a zo zmeny klímy podmienenej činnosťou človeka. Je zrejmé, že nemá význam bojovať proti prirodzeným zmenám klímy, môžeme ale zredukovať vplyv človeka na klimatickú zmenu, ktorá už dosahuje v horizonte vyše 30 rokov väčšiu odchýlku ako zmeny klímy prirodzeného charakteru. Pretože činnosť človeka má prevažne iba vplyv na postupné otepľovanie prízemnej vrstvy atmosféry, je predpoklad, že do roku 2100 môže globálne otepľovanie z tohto dôvodu prekročiť aj 4 °C v porovnaní s predindustriálnou érou (pred rokom 1750).

Mechanizmus pôsobenia skleníkových plynov v atmosfére je fyzikálne dobre zdokumentovaný a nie sú o ňom vo vedeckých kruhoch žiadne pochybnosti. Problémy sú s vysvetlením tzv. oneskorených spätných väzieb, no predpokladá sa, že budú prevažne zosilňovať globálne otepľovanie (topenie ľadovcov, topenie permafrostu…). Niektoré spätné väzby budú čiastočne brzdiť globálne otepľovanie (oblačnosť, zakalenie atmosféry…).

Fosílny uhlík sa dostáva do atmosféry ako oxid uhličitý (CO₂) s dobou zotrvania v atmosfére od 50 do 200 rokov. Aj preto je teraz v atmosfére o 38 % viac CO₂, ako bolo po dlhé stáročia pred rokom 1750. Zvyšovanie koncentrácie CO₂ sa podieľa asi 55 % na zosilňovaní skleníkového efektu atmosféry, zvyšok pripadá na iné skleníkové plyny (metán, oxid dusný, prízemný ozón, freóny…). Hlavným skleníkovým plynom v atmosfére je ale vodná para, jej množstvo je riadené teplotou atmosféry, oceánov a zemského povrchu. Pri raste teploty o 1 °C sa zvyšuje množstvo vodnej pary v atmosfére o 6 %, a tak tiež zosilňuje skleníkový efekt atmosféry ako rýchla kladná spätná väzba globálneho otepľovania.

Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. - Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, člen Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC), lapin(zavináč)fmph.uniba.sk