Čtení na tyto dny

Lesík

jemuž dobré čtvrtstoletí říkáme "náš"
a jenž nás po léta živil velmi velice
houbami (poté co ubylo hřibů
hlavně růžovkami klouzky kuřátky)
malinami borůvkami
a když nebyly žádné plodiny
odnesli jsme si pár šišek
na zimní podpal
anebo jsme odtáhli dva tři sucháry
ten lesík se náhle
zvedl nad nízká mračna
a odplul směrem k Rozseči

Zbylo po něm mlhami udusané hřiště
s několika sytě tmavomodrými trsy
hořečku brvitého
na okraji

(Ludvík Kundera) 

 

Doporučujeme ke čtení

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Je hospodaření s půdou udržitelné?

Milan Sáňka, č. 1/2018, s. 2-5, pro předplatitele

Obrazy vonící hlínou

Jan Lacina, č. 1/2018, s. 31-33, pro předplatitele

Několik životů Jana Čeřovského

Jan Plesník, č. 1/2018, s. 42-43

Chvála bláznovství Antonína Bučka

Miroslav Kundrata, č. 1/2018, s. 44-46

Krajina v meste, mesto v krajine


Martina Paulíková, č. 3/2011, str. 11

Na Slovensku, podobne ako v okolitých krajinách, dlho neboli verejné priestory vnímané ako faktor kvality životného prostredia v sídlach. Ich úpravy boli chápané väčšinou iba ako investície vyvolané stavebnou aktivitou v okolí. Prevládal názor, že do ich plánovania majú právo hovoriť iba tí, ktorí ich úpravu platia (investori), a tí, ktorí to majú v náplni práce (odborníci). Odpoveďou na tento prístup boli na jednej strane protesty obyvateľov proti odstraňovaniu zelených plôch z centier miest, ale aj ich apatia voči vandalizmu na verejných priestoroch. Rástol však aj počet občianskych zoskupení, ktoré zobrali aktivitu do svojich rúk a iniciovali obnovu verejných priestorov v blízkosti svojich domovov.

Na túto potrebu zareagovala na Slovensku ako jedna z prvých Nadácia Ekopolis s metodickou podporou PDCS. Plánovanie a vytváranie verejných priestorov s účasťou verejnosti sme začali systematicky podporovať od roku 2005 prostredníctvom programu PrieStory. Odvtedy sme dokázali overiť metodiku participatívneho plánovania a prispôsobiť ju na naše pomery, vyškoliť niekoľko desiatok ľudí a premeniť takmer tri desiatky konkrétnych verejných priestorov. V roku 2008 sme spolu s ďalšími 12 partnermi z 8 krajín začali realizovať projekt UrbSpace, ktorého cieľom je výmena skúseností o vytváraní kvalitných verejných priestorov. V jeho rámci sa 11. - 12. 11. 2010 v Banskej Bystrici uskutočnila aj medzinárodná konferencia Krajina v meste, mesto v krajine, a to pri príležitosti 10. výročia Európskeho dohovoru o krajine, ktorý bol predstavený vo Florencii v októbri 2000 a na Slovensku vstúpil do platnosti v roku 2006.

Ako vyplynulo z prezentácií aj diskusií na konferencii, postupne začína téma verejných priestorov rezonovať v širšej komunite. Čoraz viac samospráv, ale aj odborníkov v oblasti územného plánovania, urbanizmu a architektúry si utvára vlastnú skúsenosť s participáciou občanov. Komunikácia a spolupráca pri tvorbe verejných priestorov sa stala viacstranne výhodnou - počnúc od odborníkov, ktorí získavajú cenné podklady pre svoju prácu priamo od budúcich užívateľov, cez zástupcov samospráv až po samotných obyvateľov miest a obcí, ktorým vznikajú bezpečné a príjemné miesta pre spoločenský život, stretnutia, voľný čas.

Tradičný úzky pohľad, ktorý chápal verejné priestranstvo iba ako izolovanú plochu medzi budovami, je v súčasnosti nahradzovaný širším ponímaním. Verejné priestory sú považované za akúsi súvislú sieť všetkých nezastavaných pozemkov v urbanizovaných oblastiach. Tá spája jednotlivé priestory a toky okolo každej budovy a štruktúry a medzi nimi, vytvára kontext a okolie pre každý jednotlivý priestor a spája vnútornú oblasť mesta s okolitou krajinou.

V plánovaní verejných priestorov sa v posledných rokoch začínajú presadzovať aj myšlienky Európskeho dohovoru o krajine, ktorý chápe aj mestskú štruktúru ako určitý typ krajiny a na základe toho navrhuje postupy pre zachovanie jej tradičného rázu a typických čŕt. Dohovor zdôrazňuje vnímanie mestskej krajiny ako základu, v ktorom sú vložené budovy, komunikácie a rovnako aj verejné priestory. Podľa odborníkov je práve sieť verejných priestorov nevyhnutná pre zabezpečenie kvalitného života občanov miest, pretože môže hrať významnú úlohu pri znižovaní negatívnych vplyvov urbanizácie na životné prostredie - môže pomáhať zlepšovať klímu v mestských oblastiach, zabezpečovať biotopy pre voľne žijúce druhy živočíchov a rastlín, vytvárať predpoklady pre bezpečný, ale dostatočne rýchly presun v rámci sídla bez použitia motorovej dopravy a podobne. V mestskom prostredí môže byť sieť kvalitných priestranstiev navyše argumentom pre obyvateľov, aby trávili svoj voľný čas v meste a znižovali tak požiadavky na dopravu a rozrastanie miest, vyvolané neukojiteľným dopytom po bývaní v „zelenom“ vidieckom prostredí, ktoré je týmito snahami poškodzované.


Ing. Martina Paulíková (1974) pracuje v Nadácii Ekopolis v Banskej Bystrici. Má na starosti program PrieStory, v rámci ktorého pôsobí tiež ako konzultantka a facilitátorka plánovacích stretnutí, paulikova(zavináč)ekopolis.sk

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu