Čtení na tyto dny

Jarní přijímání

Je dobře na jaře
když rozkvetou skládky
rozžhaví
se rané kopřivy
a vypláznou lopuchové listy

A já opřen
o polední kravín
na vysvícené slámě
žvýkám hrách a kroupy
s listy pampelišek

A zas už cítím
jak se mi jaro v ústech proměňuje
nabírá do krup
a ve volnoběhu ticha
tvrdne do hlíny
na rozježděném dvoře

(Zdeněk Volf) 

 

Doporučujeme ke čtení

Odolné město pro příjemný život

Andrea Křivánková, č. 1/2021, s. 11-13

Ochrana orla královského v Panonské nížině

Arnošt Cetkovský, č. 1/2021, s. 47-49

O minimalizaci

Barbora Krupová, č. 1/2021, s. 53-54

Nový brněnský územní plán ohrožuje polovinu stávajících zahrádek. Má nás to znepokojovat?

Naďa Johanisová, č. 1/2021, s. 64-66

Houbeles pictus, Houbeles musicus

Petr Maděra, Alžběta Trojanová, Jakub Salaš, č. 4/2020, 14-17, pro předplatitele

Význam a využití dřevobytných hub

č. 4/2020, s. 8-12, pro předplatitele

Ceny Josefa Vavrouška za rok 2019

Yvonna Gaillyová, č. 4/2020, s. 36-37

Na DOLním toku

David Veselý, č. 4/2020, s. 38-39

Ochrana vnútrozemskej delty Dunaja


Katarína Goffová, č. 1/2021, s. 14-16
Kontrastný pohľad na rozdrobené fragmenty pôvodného lužného lesa medzi radovými plantážami šľachteného topoľa v Dunajských luhoch.
Kontrastný pohľad na rozdrobené fragmenty pôvodného lužného lesa medzi radovými plantážami šľachteného topoľa v Dunajských luhoch. Foto archiv BROZ, http://www.danubeparks.org

Dunaj pramení v Nemecku a až po územie Slovenska má podhorský charakter. S dĺžkou toku 2 857 km je druhou najdlhšou riekou Európy. Preteká 10 krajinami, v rámci ktorých výrazne mení svoju podobu. V oblasti Bratislavy naráža na žulový prah a následne sa rozlieva do rozľahlej nížiny, jej tok prirodzene spomaľuje, čo spôsobuje sedimentáciu naplavenín a vetvenie hlavného toku rieky do mnohých ramien a kanálov. Takýto charakter rieky nazývame vnútrozemská delta a vďaka geomorfologickému charakteru podložia našej krajiny sa vytvorila aj na území Slovenska. Typickým znakom riečnej delty by okrem „živých“ riečnych ramien mala byť spleť depresií, ktoré sa kľukatia, priebežne sa strácajú a opäť vynárajú v podobe pozdĺžnych zníženín. Pôvodné koryto Dunaja však túto dôležitú laterálnu konektivitu postupne stráca.

Ohrozenia a ochrana vnútrozemskej delty

Za posledných 100 rokov bol hlavný tok Dunaja značne zregulovaný. Z dôvodu úpravy koryta a jeho okolia pre lodnú prepravu a v rámci protizáplavových opatrení boli okolité mokrade umelo odvodnené. Klincom do rakvy vnútrozemskej divočiacej delty bola výstavba Vodného diela Gabčíkovo. V súčasnosti trpí celé územie trvalým poklesom podzemnej vody a absenciou dynamických záplav potrebných pre lužné ekosystémy. Napriek tomu sa pozdĺž celého slovenského úseku Dunaja podarilo zachovať fragmenty divokej prírody. Dovedna bolo vytýčené územie s rozlohou 14 488 ha, ktoré dostalo výstižný názov - Dunajské luhy. Oblasť je vyhlásená za chránené vtáčie územie aj územie európskeho významu patriace do európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Je tiež súčasťou zoznamu mokradí Ramsarského dohovoru.

Riečna krajina nie je iba rieka samotná. Sú to aj štrkové lavice, ostrovy, zaplavované lúky, močiare a lužné lesy. Mohlo by sa zdať, že lužné „pralesy“ je treba hermeticky uzavrieť a nezasahovať do nich. Kvôli necitlivému využívaniu krajiny človekom sú v lužných lesoch narušené prirodzené procesy. Územie je negatívne poznačené intenzívnym lesným hospodárstvom. Veľká časť luhov je premenená na plantáže šľachtených topoľov, ktoré významne znižujú biodiverzitu pôvodných lužných lesov. V paradoxnom spojení s nedostatkom vody v ramennom systéme to spôsobuje náchylnosť porastov na invázie nepôvodných druhov ako Fraxinus pennsylvanica (pozn. red.: jasan pensylvánský), Negundo aceroides (pozn. red.: javor jasanolistý) a iné. Preto sa pristúpilo k viacerým návrhom opatrení, ktoré pomôžu Dunajské luhy zachovať. Za najdôležitejšie sa považuje simulácia inundačných procesov, eliminácia nepôvodných druhov, jemnejšie spôsoby lesného hospodárenia a prírode blízke poľnohospodárstvo.

Dunaj - priestor pre medzinárodnú spoluprácu

K ochrane území NATURA 2000 môžu prispieť aj organizácie mimo pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. Živým príkladom je Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), ktoré takéto aktivity v okolí Dunaja vyvíja už od roku 1997. Dunaj na hranici zdieľame s Rakúskom a Maďarskom, vďaka čomu už vznikli cezhraničné spolupráce zamerané na obnovu dunajskej delty. Prvý úspech sa dostavil v roku 2012, keď sa podarilo sprietočniť Medveďovské rameno. Následne sa podarilo obnoviť Veľkolélske, Devínske, Karloveské a Kľúčovecké rameno. V súčasnosti prebiehajú ďalšie revitalizačné aktivity.

Dunajské luhy

Projekt Obnova a manažment dunajských lužných biotopov je slovensko-maďarský projekt, kde je partnerskou organizáciou Riaditeľstvo Národného parku Dunaj-Ipeľ. Realizácia projektu začala v roku 2015 a jeho hlavným cieľom je obnoviť kľúčové prirodzené biotopy lužných lesov a zaviesť trvalo udržateľný manažment v týchto oblastiach. Medzi hlavnými plánovanými opatreniami sú rekonštrukcia rôznych prehrádzok, napájacích objektov či priepustov v ramennej sústave tak, aby sa zlepšil jej vodný režim na rozlohe 1 850 ha. Minimálne dve ramená by mali byť znovu pripojené k hlavnému toku Dunaja, a sprietočnia sa zanedbané ramená o dĺžke 4 500 m. Čiastočne napojené je už rameno Kráľovská Lúka pri Bake a prečistená je sústava ramien pri Dobrohošti a Vojke. Ďalej bol zrekonštruovaný kanál na Veľkolélskom ostrove a aj vďaka nemu vznikla sieť malých mokradí priamo na ostrove. Okrem toho je v rámci projektu snaha aj o obnovu nelesných biotopov. Doteraz bolo vysiatych, resp. návratom tradičného hospodárenia zrevitalizovaných, približne 30 ha nížinných lúk.

Spolupráca s Národným lesníckym centrom

Šetrné lesné hospodárenie v tejto oblasti bolo a stále je veľkou výzvou. Vzhľadom na prevahu pestovania šľachtených kanadských topoľov bol prvým problémom nedostatok sadeníc pôvodných druhov drevín tvrdých a mäkkých lužných porastov. Na základe tejto potreby sa vyvinula spolupráca s Národným lesníckym centrom (NLC). V roku 2016 experti z NLC identifikovali významné stromy - zdroje genetického materiálu pôvodných druhov drevín ako Populus nigra (pozn. red: topol černý), P. alba (pozn. red: t. bílý), Quercus robur (pozn. red: dub letní), Salix alba (pozn. red: vrba bílá) a iné. Z nich boli tie najhodnotnejšie nominované do Národného registra a Národného zoznamu Lesného reprodukčného materiálu. Z týchto stromov boli odoberané semená alebo odrezky konárov pre množenie a prípravu sadeníc. Po ich dopestovaní bude vysadených min. 57 500 mladých stromčekov na lesných pozemkoch Dunajských luhov.

Obnova vodnej dynamiky v dunajských ramenných systémoch

V roku 2019 začal projekt Dynamické línie života Dunaja - LIFE18 NAT/AT/000733. Je to rakúsko-slovenský projekt, ktorý je (podobne ako vyše spomenutý) naviazaný na biotopy pozdĺž rieky Dunaj. Ciele projektu sú ambiciózne a zamerané na obnovu vodného režimu viacerých ramenných systémov a lužných lesov. Projektové územie zahŕňa viac ako 100 km dlhý úsek Dunaja od Národného parku Donau-Auen v Rakúsku až po Číčovské luhy na Slovensku. Hlavným cieľom projektu je obnova habitatov lužných lesov (vŕbovo-topoľových a jelšových [pozn. red.: jelša = olše] lesov ako aj dubovo-brestovo-jaseňových lesov [pozn. red.: brest = jilm]) prostredníctvom obnovy vodnej dynamiky v dunajských ramenných systémoch. Celkovo bude zlepšené pripojenie minimálne 25 km bočných ramien na hlavné koryto Dunaja, čím sa zlepší prúdenie vody v tejto oblasti a znovu sa navráti riečna dynamika na mnohé lokality. Taktiež sa zvýši ekologická hodnota na viac ako 1 500 ha lužného lesa. Navyše, budú obnovené 4 km dunajského brehu, čo vytvorí priestor na obnovu štrkových pláží, kde môžu prirodzene zmladzovať lužné lesy. Projekt sa ešte len rozbieha, ale na rakúskej strane už stihli obnoviť nádherné 4 km dlhé bočné rameno Spittelauer Arm v blízkosti hniezdiska orliaka morského (Haliaeëtus albicilla).

Kráľ dunajskej delty

Zdravá dunajská lužná krajina je domovom a súčasne vhodným potravným biotopom už spomínaného - orliaka morského. Keďže sa živí rybami, malými cicavcami, vodným vtáctvom a často požiera aj zdochliny, nachádza tu dostatok potravy. Tento vrcholový predátor dosahuje rozpätie krídel až 240 cm a samica môže vážiť až 8 kg. Práve pre svoju majestátnosť má na zahniezdenie špeciálnu požiadavku - staré lesy s mohutnými stromami. Dunajské luhy predstavujú jeho významné hniezdisko na Slovensku. V oblasti medzi Bratislavou a Komárnom stabilne hniezdi 4-5 párov. Z hľadiska zabezpečenia ochrany tohto vzácneho dravca je preto dôležitá ochrana pôvodných lužných lesov, ale i výsadba nových pôvodných druhov drevín, na ktorých by mohol v budúcnosti zahniezdiť. Vhodnou aktivitou na podporu populácie orliakov je aj znovuoživovanie bočných ramien Dunaja. Prečo? Opätovným prepojením niektorých ramien s hlavným korytom Dunaja sa obmedzí prístup do väčších častí územia. Na ťažko prístupnom ostrove tak nájde orliak väčší pokoj na hniezdenie a vyvádzanie mláďat. V prírode všetko so všetkým súvisí.

LIFE Dunajské luhy (LIFE14 NAT/SK/001306) je podporovaný z finančných zdrojov EU.
Viac informácií o projekte nájdete na stránke stary.broz.sk/DunajskeLuhy.

Mgr. Katarína Goffová, PhD., Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu