Čtení na tyto dny

Stromům

Lese, ty mechatý spáči!
(Petr Hille)

Obydlí větrů nikdy neztišená,
plameny zelené, jež náhle vyrazí
a šedá hnízda berou na ramena,
až zase řeřavějí před mrazy.

Vy harfy záchvěvů, jež umírají
pod srdci dosud nenarozeným,
jen brzy milující vás se ptají,
jak lásku stínů spoutat světlem svým.

Vy sloupy zpívající z modra nebe,
vy lesy ležící jak zvíře plné tmy,
jak vaše ticho zneklidní a zebe!

Zelené štěstí poznat dejte mi,
až v přilbách světla sladce obklopíte
mé hodiny jen pro vás, pro vás žité.

(Jan Zahradníček 
Jeřáby, 1933) 

 

Doporučujeme ke čtení

Jak jsem se od strachu ze šelem dostal k jejich mapování

Miroslav Kutal, č. 3/2018, s. 2-4

Konflikt vlka s hospodářskými zvířaty – dosavadní zkušenosti se zabezpečením stád

Petr Kafka, Hana Heinzelová, Ladislav Pořízek, č. 3/2018, s. 16-19, pro předplatitele

Ludvík Kunc, laureát Ceny Josefa Vavrouška za dlouhodobý přínos za rok 2017

Jiří Beneš, č. 3/2018, s. 36, pro předplatitele

Vyznání

Antonín Kostka, Ivo Dostál, č. 3/2018, s. 46-47, pro předplatitele

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Netopieria záchranka


Blanka Lehotská, č. 6/2009, str. 5

Netopiere patria k živočíchom s nočnou aktivitou, preto sa väčšina ľudí nemá možnosť s nimi stretnúť zblízka. Častokrát ich len podvečer vidia lietať a loviť hmyz. Netopiere sú však prispôsobivé živočíchy a pri strate prirodzených úkrytov sú schopné osídliť obdobné úkryty antropogénneho charakteru. Nejde pritom len o opustené banské diela, ktoré im nahrádzajú jaskyne v banských oblastiach a mnohé druhy netopierov ich využívajú v zimnom období v čase hibernácie (zimného spánku). V letnom období viaceré druhy tvoria reprodukčné kolónie v podkrovných priestoroch starých budov, napr. na povalách a vežiach sakrálnych stavieb. V posledných desaťročiach sa s netopiermi stále častejšie stretávame aj v mestách, kde využívajú ako úkryty štrbiny medzi panelmi v domoch na sídliskách.

V Bratislave už niekoľko rokov realizuje ZO Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Miniopterus projekt Netopieria záchranka. Jeho hlavným cieľom je poradiť alebo prakticky pomôcť záujemcom z verejnosti riešiť vzniknuté problémy s netopiermi. V závislosti od konkrétneho prípadu realizujeme odchyt netopierov, obhliadky objektov a osobné, telefonické (00421 903 956 447) či e-mailové konzultácie (zachranka(zavináč)miniopterus.sk). Od roku 2008 vedieme podrobnú evidenciu riešených prípadov. Zatiaľ čo v roku 2008 sme riešili spolu 74 prípadov, v roku 2009 sme tento počet dosiahli už v polovici septembra a nové prípady stále pribúdajú. Niektoré z nich sú podrobnejšie opísané a doplnené fotografi ami na www.miniopterus.sk.

Najčastejším prípadom, kedy sa obyvatelia obracajú na Netopieriu záchranku, je vtedy, ak im netopier vletí do bytu. Väčšinou zavolajú ľudia, ktorí akceptujú, že netopier je živý tvor, častokrát vedia aj to, že je zákonom chránený, ale predsa len sa ho boja alebo mu jednoducho nechcú ublížiť neodborným zásahom. Pokiaľ je to na území Bratislavy alebo v jej tesnej blízkosti, robíme odchyt osobne. Netopiera následne vo večerných hodinách vypustíme na slobodu. Pokiaľ sa ohlási niekto z väčšej vzdialenosti, poradíme mu, ako netopiera bezpečne odchytiť, uložiť a večer vypustiť.

Takéto „náhodné“ zálety netopierov nám dávajú možnosť získať množstvo informácií aj o takých druhoch netopierov, s ktorými sa chiropterológ bežne v meste nestretne, nakoľko ide často o stromové druhy, ktorých úkryty sa ťažko hľadajú. Takto sa nám podarilo po prvýkrát na Slovensku zistiť výskyt večernice Saviho (Hypsugo savii). Netopiera našli pracovníci v kancelárii na okresnom súde. Celkove sme doteraz na území Bratislavy vo vnútorných priestoroch budov zaznamenali výskyt 10 druhov netopierov (Myotis mystacinus s.l., Pipistrellus pipistrellus, P. pygmaeus, P. nathusii, P. kuhlii, Hypsugo savii, Eptesicus serotinus, Vespertilio murinus, Nyctalus noctulaPlecotus austriacus).

Náročnejšie riešenia si už vyžadujú prípady výskytu netopierích kolónií v štrbinách domov medzi panelmi. V takýchto prípadoch sa snažíme zabezpečiť, aby sa netopiere nedostávali priamo do bytov cez bytové jadrá montážou sieťok, navrhujeme pre špárovanie a zatepľovanie domov vhodnejšie letné obdobie a dohadujeme ďalšiu spoluprácu. Kontrolovali sme aj panelový dom, na ktorom už prebiehalo zatepľovanie. Objavujú sa aj prvé prípady problémov s netopiermi v už zateplených domoch.

Špecifickým prípadom sú jesenné invázie večernice malej (Pipistrellus pipistrellus). Tento druh je známy tým, že v období august - september zvyknú mladé jedince vo veľkých počtoch, niekedy dosahujúcich desiatky až stovky jedincov, vletovať do vnútorných priestorov budov, kde sa prichytávajú na záclony, závesy, ukrývajú sa za nábytok, obrazy a pod. Najčastejšie takúto inváziu ľudia objavia po návrate z dovolenky, kedy bol v byte kľud a netopiere mohli nerušene nalietať do bytu cez pootvorené vetracie okno. Takéto netopiere sa snažíme „vyzbierať“ a následne vypustiť čo najďalej, aby sa už späť nevrátili. Ľuďom odporúčame ešte určitý čas vetrať byt len cez deň.

Stretli sme sa aj s prípadom, kedy bola krivo osadená mriežka na vetracom otvore komory v kuchyni a večernice pozdné (Eptesicus serotinus) tu vytvorili malú reprodukčnú kolóniu priamo v hornej časti komory medzi zásobami potravín. Obyvatelia si najprv mysleli, že sú to vrabce, a až v polovici leta zistili, že ide o netopiere. Hoci vrabce ochotne tolerovali, netopiere chceli okamžite odstrániť. Nakoľko išlo o samice s mláďatami, ktoré ešte neboli schopné samostatne lietať, museli sme pre ne nájsť vhodný náhradný úkryt. Našťastie Eptesicus serotinus patrí k druhom, ktoré často osídľujú podkrovné priestory. Najbližšia známa kolónia tohto druhu bola v obci Jablonové, vzdialenej vzdušnou čiarou asi 20 km. Netopiere sme teda odchytili, umiestnili do plátenných vreciek a odviezli. Napriek telefonickému prísľubu, že ich v Jablonovom môžeme vypustiť v podkroví kostola k už existujúcej kolónii, po našom príchode, a ani po osobnom stretnutí s farárom, nám to nebolo umožnené. Bolo treba nájsť inú alternatívu. Tou bol kostol v Rohožníku, vzdialený ďalších 15 km, kde tiež každoročne evidujeme reprodukčnú kolóniu druhu Eptesicus serotinus. Privezené netopiere sme v podkroví opatrne vypustili a tie sa bez problémov pripojili k „domácej“ kolónii.

Rôznorodé problémy s netopiermi v Bratislave a okolí sa snažíme vyriešiť sami, pokiaľ je potrebný zásah v iných častiach Slovenska, poskytujeme záujemcom telefónne čísla na členov Spoločnosti na ochranu netopierov na Slovensku (www.netopiere.sk), ktorí sa nachádzajú najbližšie a sú schopní v prípade potreby vycestovať a osobne pomôcť riešiť vzniknutý problém.


Mgr. Blanka Lehotská, PhD., pracuje na Katedre krajinnej ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, je členkou ZO SZOPK Miniopterus, kde sa zaoberá monitoringom a ochranou netopierov na západnom Slovensku. blanka.lehotska(zavináč)miniopterus.sk

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu