Čtení na tyto dny

Česna

Včely snášejí vosk na pečeti
a pohankový med
na dvoje sliby pod přísahou
na ztuhlý úsměv kolem úst

V té dvojí lásce zapřisáhlé
nebeskou modří drnčí na zápěstí sklo

Matku včelstev vynášejí z úlu
česnem - puklinou v pečeti

(Jindřich Zogata
Dým ohnic, 1991) 

 

Sú klimatické zmeny pre nás hrozbou?


Barbora Fedorková, č. 5/2009, str. 2-3

Klíma Zeme

Klimatické zmeny sú dnes veľmi diskutovanou témou predovšetkým z dvoch odlišných pohľadov - či k nim vôbec dochádza a v akom rozsahu ovplyvnia život na Zemi. Klíma Zeme reprezentuje dlhodobý, zvyčajne tridsaťročný stav meteorologických atmosférických dejov na určitom území, medzi ktoré patria zrážky, teplota, vlhkosť, vietor, atmosférický tlak a i. Za zmeny klímy preto môžeme považovať také zmeny, ktorých trvanie presahuje obdobie 30 rokov a týka sa ktorýchkoľvek meteorologických dejov. Globálne otepľovanie, teda dlhodobé zmeny teploty na Zemi, predstavuje jednu z množstva klimatických zmien. A je to tá zmena, pri ktorej máme dnes jednoznačne dokázaný vplyv človeka. Napriek tomu, že klíma predstavuje komplexný a rozsiahly systém, rastúca intenzita ľudských aktivít ho v poslednom storočí dokázala vychýliť.

Klíma Zeme tvorí dynamickú sústavu, v ktorej sú zmeny prirodzené, ba až žiaduce. Počas rôznych geologických dôb bola aj klíma odlišná, najvýraznejšie to reprezentuje kvartér - štvrtohory, počas ktorých dochádzalo (dochádza) k výraznému kolísaniu v podobe dôb ľadových a medziľadových s relatívne krátkou periódou (cca každých 100 000 rokov, v súčasnosti žijeme cca 11 000 rokov v dobe medziľadovej). Dôležité je ale pochopiť význam rýchlosti týchto zmien a ich priestorový celoplanetárny rozsah, pretože množstvo zmien má iba lokálny či regionálny charakter a na atmosféru celej planéty vplyv nemajú alebo len minimálny.

Charakter súčasnej zmeny

V súčasnosti hovoríme o zmene, ktorá sa prejavila za približne 100 rokov a znamená nárast priemernej globálnej teploty o približne 0,7 °C. Z hľadiska geologických zmien ide o veľmi rýchlu a výraznú zmenu, ak vezmeme do úvahy, že takéto zmeny boli v minulosti veľmi zriedkavé a ich výskyt bol často výsledkom súčinnosti viacerých faktorov ako erupcie veľkých vulkánov, komplexná zmena prúdenia v oceánoch či napríklad impakty asteroidov. Dnes sa predpokladá, že táto teplota narastie do roku 2100 o ďalších 1,5 - 6,5 °C (rozsah je tak široký kvôli tzv. scenárom vývoja ľudských aktivít smerujúcich k spomaleniu týchto zmien - či sa zavedú opatrenia na ich zmiernenie, alebo sa bude pokračovať súčasným tempom). Pre porovnanie: zmena globálnej teploty o 3 °C na konci doby ľadovej trvala niekoľko tisíc rokov, ľudská populácia svojimi aktivitami smeruje k dosiahnutiu tejto hodnoty za približne 200 rokov. Pod týmito aktivitami človeka rozumieme predovšetkým spaľovanie fosílnych palív.

Vplyv využívania fosílnych palív

Fosílne palivá, teda uhlie, ropa a zemný plyn, vznikali približne 150 - 300 miliónov rokov a my sme ich už väčšinu spálili za necelých 300 rokov. Sú to vysokokoncentrované energetické zdroje fosílneho uhlíka - transformovaného uhlíka z tiel rastlín a živočíchov, ktorý sa v nich uložil fotosyntézou v podobe organických látok a prechádzal trofickými sieťami. Tým, že sa následne dostal pod zem a bol prekrytý inými sedimentmi, sa už ďalej nezúčastňoval rýchlej dynamickej recipročnej výmeny medzi biosférou, atmosférou, hydrosférou a pedosférou v podobe oxidu uhličitého a organických uhlíkatých látok (fotosyntéza, dýchanie a rozklad). Došlo k jeho poklesu v týchto sférach a teda aj k poklesu teploty.

Dnes je známym a dokázaným faktom, že zvyšovanie množstva oxidu uhličitého v atmosfére je v priamej úmere k rastu globálnej teploty. Človek spaľovaním vynáša fosílny uhlík znova na povrch, zvyšuje jeho množstvo v atmosfére takpovediac na prehistorické hodnoty, a tým vlastne zvyšuje aj priemernú globálnu teplotu.

A čo človek?

Svojou činnosťou 6,2 miliardy ľudí na Zemi aktívne mení prostredie planéty so silou porovnateľnou s prírodným živlom. Skeptici často hovoria o iných faktoroch, ktoré majú vplyv na klímu planéty, aj tu však existujú určité hranice: intenzita slnečného žiarenia kolíše v 11-ročných cykloch, avšak celkový vplyv na teplotu nedosahuje viac ako ±0,01 °C; erupcie sopiek majú taktiež zanedbateľný vplyv; El Niño a La Niña dokážu ovplyvniť atmosféru v priebehu roka v rozpätí až do 0,3 °C; všetky tieto faktory majú ale kolísajúci a relatívne krátkodobý charakter. Oproti tomu je vplyv človeka takmer konštantne rastúci.

Biosféra, akú potrebuje pre svoj život človek, nie je nezničiteľná. Zmena teploty atmosféry už o 2 °C môže byť pre ňu značne destabilizačná a s následkami, ktoré si len málokto dovolí vysloviť. Zem sa prispôsobí akýmkoľvek zmenám, aj biosféra vo všeobecnosti. Otázkou je len to, či a ako sa týmto zmenám dokáže prispôsobiť človek.


Bc. Barbora Fedorková - o.z. Za Matku Zem, b.fedorkova(zavináč)gmail.com

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu