Čtení na tyto dny

Stromům

Lese, ty mechatý spáči!
(Petr Hille)

Obydlí větrů nikdy neztišená,
plameny zelené, jež náhle vyrazí
a šedá hnízda berou na ramena,
až zase řeřavějí před mrazy.

Vy harfy záchvěvů, jež umírají
pod srdci dosud nenarozeným,
jen brzy milující vás se ptají,
jak lásku stínů spoutat světlem svým.

Vy sloupy zpívající z modra nebe,
vy lesy ležící jak zvíře plné tmy,
jak vaše ticho zneklidní a zebe!

Zelené štěstí poznat dejte mi,
až v přilbách světla sladce obklopíte
mé hodiny jen pro vás, pro vás žité.

(Jan Zahradníček 
Jeřáby, 1933) 

 

Doporučujeme ke čtení

Jak jsem se od strachu ze šelem dostal k jejich mapování

Miroslav Kutal, č. 3/2018, s. 2-4

Konflikt vlka s hospodářskými zvířaty – dosavadní zkušenosti se zabezpečením stád

Petr Kafka, Hana Heinzelová, Ladislav Pořízek, č. 3/2018, s. 16-19, pro předplatitele

Ludvík Kunc, laureát Ceny Josefa Vavrouška za dlouhodobý přínos za rok 2017

Jiří Beneš, č. 3/2018, s. 36, pro předplatitele

Vyznání

Antonín Kostka, Ivo Dostál, č. 3/2018, s. 46-47, pro předplatitele

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Klíma na Slovensku


Barbora Fedorková, č. 5/2009, str. 4-5

Klimatická zmena v podobe globálneho otepľovania posúva dynamickú rovnováhu systémov, na ktorých je človek závislý, a ktoré často považuje za nemenné, stabilné. Aj na Slovensku už tieto zmeny pozorujeme, môžeme ich podložiť údajmi Slovenského hydrometeorologického ústavu (www.shmu.sk).

Podľa nich došlo na Slovensku od roku 1881 k nárastu priemernej ročnej teploty o 1,6 °C a k celkovému nárastu úhrnov zrážok o 21 mm. V období r. 1989 - 2004 sa tu vyskytli série po sebe nasledujúcich teplých rokov (rekordný bol rok 2000) a štyri výrazné suchá (1990 - 1993, 2000, 2002 a 2003). Z 12 najteplejších rokov zaznamenaných na Slovensku sa 8 vyskytlo po roku 1989. Z hľadiska maximálnych priemerov teplôt bol teplotne absolútne nadpriemerným rok 2000, pričom mesačné rekordy čoraz častejšie obsadzujú roky po roku 2000 (január 2007, apríl 2000, jún 2003, júl 2006) s absolútnym teplotným maximom nameraným 20. 7. 2007 v Hurbanove, kedy teplota na Slovensku prvýkrát prekročila 40 °C.

Z hľadiska množstva zrážok sa celoročné odchýlky až tak neprejavujú, skôr sú významnejšie odchýlky v priebehu roka. Napríklad už aj tento rok sme mali na Slovensku takmer mesiac bez výrazných zrážok (máj - jún), po ktorom nasledovalo obdobie prudkých dažďov a silných búrok. Najvyšší rekord v mesačnom úhrne zrážok však zatiaľ drží júl roku 2001. Naopak v roku 2003 bol zaznamenaný najnižší ročný úhrn zrážok.

Všetky tieto údaje nám napovedajú o určitom trende, aký ale majú priamy vplyv na život ľudí? Nárast priemernej teploty v atmosfére okrem iného zvyšuje intenzitu búrok až o 40 %. Silné letné búrky s vetrom a krúpami ničia úrodu, znižuje sa domáca národná produkcia s nutnosťou dovážať základné potraviny zo zahraničia, čím nám v konečnom dôsledku rastie cena potravín. Menej zrážok predovšetkým v poľnohospodársky produkčnom čase znamená potrebu závlah, ktoré znova zvyšujú ceny potravín.

Napríklad od februára do augusta 2003 v niektorých oblastiach Podunajskej nížiny nenapršalo počas týchto siedmych mesiacov ani 50 % dlhodobého priemeru zrážok. V kombinácií s extrémne teplým počasím to spôsobilo najhoršie sucho v doterajšej histórii pozorovania. Pritom ide o poľnohospodársky najúrodnejšiu oblasť na Slovensku.

Povodne, veterné smršte, krupobitia či snehové kalamity spôsobujú škody na majetku ľudí, rastú finančné náklady na zabezpečovanie sa proti týmto javom a na obnovu majetkov po nich. Môžu dokonca poškodiť rozvodné elektrické či iné energetické siete a tým ohroziť energetickú bezpečnosť obyvateľstva. Celkovo rastú náklady na kompenzácie obyvateľstvu a na bezpečnostné opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie ekonomiky a krajiny.

Informácie o náraste alebo výskyte extrémnych javov nám môžu poskytnúť napríklad poisťovne. Česká poisťovňa - Slovensko uvádzala za posledné roky nasledovné významné meteorologické javy:

a) letné povodne v roku 2002 - najväčšie materiálne škody boli zaznamenané v povodí rieky Dunaj, v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji

b) víchrica v Tatrách v novembri roku 2004 - podľa výpočtov vlády spôsobila škody za 7,8 mld. Sk

c) snehová kalamita na diaľnici D1 na konci roka 2005 - za následok mala najzávažnejšiu hromadnú dopravnú kolíziu na D1 vrátane strát na životoch

d) orkán Kyrill vo februári 2007 - zasiahol najmä Bratislavu, jej blízke okolie a severnú časť Slovenska

e) víchrica v júni 2007 - silná veterná smršť na západnom Slovensku spôsobila značné škody na majetku a poľnohospodárskych kultúrach

f) trojkráľová poľadovica v januári 2008 - na západe Slovenska spôsobila veľké škody na autách hlavne v Bratislave

K podobným údajom by sme sa určite dostali aj u ostatných poisťovní a taktiež na ministerstve financií, kde taktiež evidujú škody spôsobené meteorologickými javmi, ktorých odstránenie bude platené zo štátneho rozpočtu, a teda z daní nás všetkých.

Ku klimatickým zmenám prispievame všetci. Spaľovanie fosílnych palív, energeticky náročná a neefektívna výroba a doprava, plytvanie takmer v každej oblasti nášho života - toto sú veci, s ktorými sa dá bojovať, len k nim treba mať vôľu.

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu