Čtení na tyto dny

Král smrků

(Smrk ztepilý
Stáří 180 let
Výška 38 m
Obvod 402 cm)

Prší
Přítmí pravěkého lesa
Ticho kapradin a trav
a kapající vody

Posvátná úzkost
slovanského obětiště

Zpovzdálí
hluk dětské
školní křížové výpravy

Směrovka: Král smrků 300 m

Zpáteční cestou
sbírám papírky
od žvýkaček a bonbonů
zn. Velim

(Jaroslav Kvasnica
Mariánské lázně 1987) 

 

Doporučujeme ke čtení

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Je hospodaření s půdou udržitelné?

Milan Sáňka, č. 1/2018, s. 2-5, pro předplatitele

Obrazy vonící hlínou

Jan Lacina, č. 1/2018, s. 31-33, pro předplatitele

Několik životů Jana Čeřovského

Jan Plesník, č. 1/2018, s. 42-43

Chvála bláznovství Antonína Bučka

Miroslav Kundrata, č. 1/2018, s. 44-46

Klíma na Slovensku


Barbora Fedorková, č. 5/2009, str. 4-5

Klimatická zmena v podobe globálneho otepľovania posúva dynamickú rovnováhu systémov, na ktorých je človek závislý, a ktoré často považuje za nemenné, stabilné. Aj na Slovensku už tieto zmeny pozorujeme, môžeme ich podložiť údajmi Slovenského hydrometeorologického ústavu (www.shmu.sk).

Podľa nich došlo na Slovensku od roku 1881 k nárastu priemernej ročnej teploty o 1,6 °C a k celkovému nárastu úhrnov zrážok o 21 mm. V období r. 1989 - 2004 sa tu vyskytli série po sebe nasledujúcich teplých rokov (rekordný bol rok 2000) a štyri výrazné suchá (1990 - 1993, 2000, 2002 a 2003). Z 12 najteplejších rokov zaznamenaných na Slovensku sa 8 vyskytlo po roku 1989. Z hľadiska maximálnych priemerov teplôt bol teplotne absolútne nadpriemerným rok 2000, pričom mesačné rekordy čoraz častejšie obsadzujú roky po roku 2000 (január 2007, apríl 2000, jún 2003, júl 2006) s absolútnym teplotným maximom nameraným 20. 7. 2007 v Hurbanove, kedy teplota na Slovensku prvýkrát prekročila 40 °C.

Z hľadiska množstva zrážok sa celoročné odchýlky až tak neprejavujú, skôr sú významnejšie odchýlky v priebehu roka. Napríklad už aj tento rok sme mali na Slovensku takmer mesiac bez výrazných zrážok (máj - jún), po ktorom nasledovalo obdobie prudkých dažďov a silných búrok. Najvyšší rekord v mesačnom úhrne zrážok však zatiaľ drží júl roku 2001. Naopak v roku 2003 bol zaznamenaný najnižší ročný úhrn zrážok.

Všetky tieto údaje nám napovedajú o určitom trende, aký ale majú priamy vplyv na život ľudí? Nárast priemernej teploty v atmosfére okrem iného zvyšuje intenzitu búrok až o 40 %. Silné letné búrky s vetrom a krúpami ničia úrodu, znižuje sa domáca národná produkcia s nutnosťou dovážať základné potraviny zo zahraničia, čím nám v konečnom dôsledku rastie cena potravín. Menej zrážok predovšetkým v poľnohospodársky produkčnom čase znamená potrebu závlah, ktoré znova zvyšujú ceny potravín.

Napríklad od februára do augusta 2003 v niektorých oblastiach Podunajskej nížiny nenapršalo počas týchto siedmych mesiacov ani 50 % dlhodobého priemeru zrážok. V kombinácií s extrémne teplým počasím to spôsobilo najhoršie sucho v doterajšej histórii pozorovania. Pritom ide o poľnohospodársky najúrodnejšiu oblasť na Slovensku.

Povodne, veterné smršte, krupobitia či snehové kalamity spôsobujú škody na majetku ľudí, rastú finančné náklady na zabezpečovanie sa proti týmto javom a na obnovu majetkov po nich. Môžu dokonca poškodiť rozvodné elektrické či iné energetické siete a tým ohroziť energetickú bezpečnosť obyvateľstva. Celkovo rastú náklady na kompenzácie obyvateľstvu a na bezpečnostné opatrenia, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie ekonomiky a krajiny.

Informácie o náraste alebo výskyte extrémnych javov nám môžu poskytnúť napríklad poisťovne. Česká poisťovňa - Slovensko uvádzala za posledné roky nasledovné významné meteorologické javy:

a) letné povodne v roku 2002 - najväčšie materiálne škody boli zaznamenané v povodí rieky Dunaj, v Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji

b) víchrica v Tatrách v novembri roku 2004 - podľa výpočtov vlády spôsobila škody za 7,8 mld. Sk

c) snehová kalamita na diaľnici D1 na konci roka 2005 - za následok mala najzávažnejšiu hromadnú dopravnú kolíziu na D1 vrátane strát na životoch

d) orkán Kyrill vo februári 2007 - zasiahol najmä Bratislavu, jej blízke okolie a severnú časť Slovenska

e) víchrica v júni 2007 - silná veterná smršť na západnom Slovensku spôsobila značné škody na majetku a poľnohospodárskych kultúrach

f) trojkráľová poľadovica v januári 2008 - na západe Slovenska spôsobila veľké škody na autách hlavne v Bratislave

K podobným údajom by sme sa určite dostali aj u ostatných poisťovní a taktiež na ministerstve financií, kde taktiež evidujú škody spôsobené meteorologickými javmi, ktorých odstránenie bude platené zo štátneho rozpočtu, a teda z daní nás všetkých.

Ku klimatickým zmenám prispievame všetci. Spaľovanie fosílnych palív, energeticky náročná a neefektívna výroba a doprava, plytvanie takmer v každej oblasti nášho života - toto sú veci, s ktorými sa dá bojovať, len k nim treba mať vôľu.

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu