VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Za pitnú vodu a energie platíme vodárňam, teplárenským a energetickým spoločnostiam. Krištáľovo čistú vodu v potôčiku, každodenný východ slnka, teplé lúče slnka, svieži jarný vánok dostávame ako dar pre všetkých, pre život. Akú cenu má to, čo je zadarmo? Nájomné za byt je nám dobre známe, ale čo tak nájomné za brloh, či útulnú dutinku v strome, dobré miestečko na slnku, tak na jeden kmeň? Čím platí strom? Tieňom, drevom, plodom?

Zjari nás teší krása rozkvitnutých stromov, na jeseň vďaka opeleniu zase sad plný hrušiek a jabĺk. Prácu včiel a hmyzu oceníme, až keď bude treba zaplatiť pracovníkov, čo stromy opelia ručne. Už sa tak stalo v čínskej provincii Sičuan, kde v osemdesiatych rokoch 20. storočia včely zmizli pre nadmerné používanie pesticídov a insekticídov v rozľahlých hruškových sadoch a viac sa do oblasti nevrátili. Odvtedy sa každú jar šplhajú tisícky ľudí na ovocné stromy a opeľujú kvety kefkami z peria v sadoch s rozlohou vyše 13 tisíc ha.

Prírodné procesy boli vždy pre ľudí veľmi dôležité, čo odzrkadľujú mnohé pranostiky, príslovia, aj porekadlá. V pranostikách Májová kvapka za dukát stojí a Májová tráva moc úžitku dáva je zachytená environmentálna aj produkčná zložka služieb ekosystémov. Zachytenie slnečnej energie zelenými rastlinami a jej premena na organické látky sa deje v šume lístia, fabrika prírody neustále roztáča kolobeh látok a energie a všetko sa deje bez pomoci zložitých strojov a bez odpadu.

Dobrá studňa v suchu vodu dáva, dobrý priateľ v núdzi sa poznáva. Kde je voda, tam je život. Servis ekosystémov je naporúdzi pri zmierňovaní výkyvov klímy, zadržiavaní vody v krajine. Prírodné ekosystémy sú schopné kompenzovať nepriaznivé vplyvy a nájsť novú rovnováhu, ale len do určitej miery.

Keď v apríli hojne vietor duje, stodola sa zaplňuje. Vietor prinesie dážď v správnom čase klíčenia semien, čo znamená dobrú úrodu, funkcie ekosystémov idú ruka v ruke a navzájom sa podmieňujú.

Nie je úžitok ako úžitok. Známe príslovie Ovečka, ovečka, trojaký úžitok - žinčička, bryndzička, tretie kabanička vyjadruje priame úžitky. Pre ekonomickú prosperitu majú prírodné zdroje zásadný význam, ich neprimerané čerpanie však vedie k znižovaniu schopnosti plniť ostatné funkcie. Na miske váh stojí priamy zisk pre niekoho a rozmanité, nepriame úžitky, ktoré sa môžu dotýkať celej biosféry.

Ak piješ vodu, mysli na prameň. Možno sa zdá, že súčasné technológie dokážu nahradiť funkcie ekosystémov, ale fungovanie celého komplexu život podporujúcich funkcií zatiaľ ani úplne nepoznáme.

Známe príslovie Kto počtuje, ten gazduje dobre vyjadruje, že lepšie gazdujeme s tým, čo vieme spočítať. Jednoduchšie počítanie je pri cene jabĺk, obilia, či izby s výhľadom na more. Zložitejšie je to pri ochrane proti veternej erózii, či regulácii zloženia atmosféry. Cena a skutočná hodnota sú navyše dve odlišné položky.

Aké práva má príroda za to, čo nám poskytuje? Ako prví na svete oficiálne uznali význam prírody obyvatelia Ekvádoru, ktorí vnímajú prírodu ako Matku Zem (Pacha Mama). V novej ústave z roku 2008 (http://pdba.georgetown.edu/Constitutions/Ecuador/english08.html) deklarujú práva prírody (Rights for Nature, článok II, kapitola 7) nasledovne:

Príroda, alebo Pacha Mama, kde existuje a je reprodukovaný život, má právo na rešpektovanie jej existencie, udržiavanie a regenerovanie životne dôležitých cyklov, štruktúry, funkcií a jej vývojových procesov.

Štát bude motivovať fyzické a právnické osoby, ako aj obce k ochrane prírody a bude presadzovať zvýšenie pozornosti voči všetkým prvkom, ktoré tvoria ekosystém.

Štát bude uplatňovať preventívne a reštriktívne opatrenia vo všetkých činnostiach, ktoré by mohli viesť k vyhynutiu druhov, ničeniu ekosystémov alebo k trvalej zmene prírodných cyklov.

Mnohé iniciatívy smerujú k tomu, aby ekosystémy mali v ekonomickom systéme miesto, aj keď ich hodnota sa peniazmi vyjadriť celkom nedá. Ak by bolo možné pripočítať hodnotu chránených území k HDP, znamenalo by to iný pohľad na prosperitu jednotlivých štátov aj na význam ochrany prírody a krajiny.

Jana Ružičková
ekosozolog, PřF UK v Bratislavě