VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Pri pohľade na mapu Slovenskej republiky musí byť každý zahraničný milovník prírody nadšený. Na takom malom území máme až deväť národných parkov! Ich návšteva už nemusí byť zďaleka taká príjemná. Rozdiel medzi národným parkom a normálne obhospodarovaným územím si totiž okrem všadeprítomných tabuliek so zákazmi vstupu, vodenia psov či zberu lesných plodov nevšimne. Aj tu sa po lesných cestách pohybujú ťažké stroje, hučia tu motorové píly a o výhľady sa starajú rozsiahle rúbaniská. Strediská cestovného ruchu priamo v národných parkoch či rezerváciách pripomínajú skôr mestá ako nenarušenú prírodu.

Nikde inde nie je tento rozpor viditeľnejší ako v Tatranskom národnom parku. Aj tu zákon nadraďuje ochranu prírody nad ostatné činnosti. V reálnom svete je ale park viac marketingovým symbolom ako garantom ochrany prírody. Pri vzniku Tatranského národného parku v roku 1949 jeho zakladatelia chceli vytvoriť národný park amerického typu, prísne chránené územie, v ktorom je človek len hosťom. Tento koncept sa však nikdy nenaplnil.

Rôzne záujmové skupiny sa od začiatku snažili získať profit z tohto atraktívneho územia. Snáď najviac dostali Tatry zabrať pred rokom 1970 v rámci príprav na majstrovstvá sveta v lyžovaní. Infraštruktúra, ktorá sa tu v tom čase vybudovala, poškodila tunajšiu prírodu prakticky natrvalo. Pravidlá ochrany sa neustále menili aj v tých najcennejších lokalitách - v rezerváciách. V deväťdesiatych rokoch sa bežne ťažilo vo všetkých rezerváciách Tatranského národného parku. Okrem takmer neobmedzenej kalamitnej ťažby bolo v rezerváciách naplánovaných viac ako 100 000 m³ obnovnej ťažby dreva. Tatranský národný park tak existoval už len na papieri. Každý formálny zákaz sa dal obísť udelením výnimiek, ktoré úrady dávali ako na bežiacom páse. Po vetrovej kalamite z roku 2004, kedy vietor zasiahol 12 500 hektárov lesných porastov, bolo vďaka výnimkám vyťažených až 93 % zasiahnutého územia. Na tejto obrovskej ploche vzniká dnes v rozpore s cieľmi parku umelý les vysadený človekom.

Od konca deväťdesiatych rokov začala silnieť kritika manažmentu národného parku. Tá prichádzala najmä zo strany mimovládnej organizácie Lesoochranárske zoskupenie VLK, neskôr aj vedeckej komunity a širokej verejnosti. Nedostatok jasných pravidiel nastolil potrebu vytvorenia zonácie Tatranského národného parku, v ktorej by boli priestorovo jasne vymedzené prísne chránené územia od zón s umožnením niektorých ľudských aktivít.

Proces tvorby zonácie trvá už desať rokov. Za celý čas sa nepodarilo dosiahnuť spoločenskú dohodu, ktorá by uspokojovala všetky záujmové skupiny. Súkromní vlastníci sa dodnes nedočkali uspokojivého vyriešenia majetkovej ujmy za obmedzenia v hospodárení, štátni lesníci chcú aktívne zasahovať na celej ploche národného parku, podnikatelia kladú stále nové požiadavky na rozvojové zóny. Ochranári a vedci argumentujú v prospech veľkých prísne chránených zón. Politici akoby sa báli rozhodnúť a definitívne schválenie zonácie neustále odkladajú. V právnom chaose a nejasných pravidlách medzitým stále prehráva príroda.

Tatranský národný park stále nespĺňa medzinárodné kritériá Svetovej únie ochrany prírody (IUCN), rovnako ako ich nespĺňajú ani ostatné národné parky na Slovensku. Tento stav nevyhovuje nikomu. Všetky legislatívne obmedzenia sa obchádzajú zložitými byrokratickými konaniami, ktoré zbytočne zaťažujú súkromných vlastníkov, podnikateľov, športovcov, vedcov, aj ochranárov. Ekosystémy, kvôli ktorých ochrane sa národné parky zakladajú, to takmer nepociťujú.

Vytváranie formálne chránených území sa zdá byť ďalej neudržateľné. Ľudia si stále viac uvedomujú rozpor medzi deklarovanou ochranou prírody a skutočnosťou. Myslím si, že už čoskoro budeme musieť prehodnotiť súčasný stav. Ak ľudia žijúci na Slovensku nechcú deväť národných parkov, možno nám budú stačiť tri. Tri skutočné národné parky, v ktorých bude ochrana prírody naozaj nadradená nad ekonomické záujmy a ktoré budú spĺňať prísne kritériá, môžu pre prírodu znamenať viac ako deväť formálne chránených parkov.

Ing. Erik Baláž (1978) - ekolog a filmař, věnuje se tématům ekologie lesa a medvědi, erik(zavináč)wolf.sk