Čtení na tyto dny

Král smrků

(Smrk ztepilý
Stáří 180 let
Výška 38 m
Obvod 402 cm)

Prší
Přítmí pravěkého lesa
Ticho kapradin a trav
a kapající vody

Posvátná úzkost
slovanského obětiště

Zpovzdálí
hluk dětské
školní křížové výpravy

Směrovka: Král smrků 300 m

Zpáteční cestou
sbírám papírky
od žvýkaček a bonbonů
zn. Velim

(Jaroslav Kvasnica
Mariánské lázně 1987) 

 

Doporučujeme ke čtení

Městská divočina v zajetí romantismu

Barbora Bakošová, č. 2/2018, s. 2-4

Cestičky evoluce v betonové džungli

Jaroslav Petr, č. 2/2018, s. 5-6, pro předplatitele

Chvála zpustlé zahrádky potřetí

Jan Lacina, č. 2/2018, s. 20

„Nepotřebuji nic vědět, potřebuji něco cítit“ – S Matějem Lipavským rozmlouvá Petr Čermáček

Matěj Lipavský, Petr Čermáček, č. 2/2018, s. 40-41, pro předplatitele

Je hospodaření s půdou udržitelné?

Milan Sáňka, č. 1/2018, s. 2-5, pro předplatitele

Obrazy vonící hlínou

Jan Lacina, č. 1/2018, s. 31-33, pro předplatitele

Několik životů Jana Čeřovského

Jan Plesník, č. 1/2018, s. 42-43

Chvála bláznovství Antonína Bučka

Miroslav Kundrata, č. 1/2018, s. 44-46

Nevítaní obyvatelia sprístupnených jaskýň


Katarína Šramková, č. 1/2012, str. 8-9

Miliónmi rokov formované krasové priestory jaskýň sa zdajú byť nedotknuteľné a v podzemí chránené pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Na prvý pohľad toto chladné a tmavé nehostinné prostredie nemôže poskytovať vhodné podmienky pre život. Opak je však pravdou. Okrem už známych jaskynných živočíchov, vrátane vzácnych druhov, môžeme v nich nájsť aj organizmy rastlinné. Sú to najmä nižšie formy rastlín, ako sinice a riasy, ale môžu v nich rásť aj machy, alebo dokonca paprade. V jaskyniach sa však prirodzene nevyskytujú, k tomu sme im dopomohli my ľudia.

Čo vie lampenflóra

V speleologickej terminológii, najmä zahraničnej, je zaužívaný termín lampenflóra pre vegetáciu (najmä sinice, riasy, machorasty, papraďorasty) vyskytujúci sa v okolí umelého osvetlenia. Na prítomnosť týchto rastlín v jaskyniach sa môžeme dívať z dvoch strán. Môžeme ich vnímať ako výnimočné organizmy schopné života takmer kdekoľvek, alebo, a to je častejší prípad, ako organizmy, ktoré pôsobia neprirodzene, neesteticky, a pokiaľ sa nezamedzí ich rozvoju, môžu meniť celkový vzhľad jaskyne a pôsobiť deštrukčne na substrát.

Typickým príkladom je svetoznáma jaskyňa Lascaux v Dordogne vo Francúzsku, ktorú museli o 23 rokov po jej objavení uzavrieť kvôli nepriaznivým vplyvom baktérií, siníc, rias, plesní a húb, dokonca i kvôli zástupcom prvokov a hlístovcov, ktoré sa objavovali priamo na prehistorických maľbách. Používaním rôznych dekontaminačných opatrení (najmä agresívnych prípravkov, obmedzovaním vstupov i pracovníkov) proti opätovnému napadnutiu vzácnych malieb sa však vážne narušil ekologický systém v jaskyni. Jaskyňa Lascaux patrí medzi najbohatšie zdobené jaskyne doby ľadovej. Obsahuje okolo 600 malieb a takmer 1 500 rytín. Maľby boli vytvorené pred 19 000 rokmi. V súčasnosti sa skutočná jaskyňa Lascaux nenavštevuje. Namiesto nej vytvorili pre turistov vernú kópiu, nazvanú Lascaux II. Naopak, vo švajčiarskej jaskyni St. Beatus-Höhlen dosahuje lampenflóra výrazný nárast (rastú v nej aj 20 - 30 cm veľké paprade) a jej prevádzkovateľ si účelovo (komerčne) zakladá práve na tom, že ide o zaujímavosť, ktorá výrazne zvyšuje atraktivitu jaskynného prostredia.

Kde je svetlo, je aj život

Rast siníc a rias v jaskyniach je daný najmä dvoma faktormi, a to možnosťou prenosu spór a semien do jaskyne (prievan, podzemné toky, priesaková voda, živočíchy, návštevnosť) a stanovištnými podmienkami, ako sú okrem svetla pomerne stála teplota, vlhkosť, chemické a fyzikálne ukazovatele (čistota vzduchu, prievan, radiačné žiarenie atď.).

Základným činiteľom, ktorý má vplyv na vytvorenie jaskynnej mikroklímy vhodnej pre rast spomínaných rastlín, je samozrejme svetlo. Umožňuje prenikanie rastlín do hĺbok aj samotný rast. V obmedzených svetelných podmienkach jaskýň rastú rastliny nenáročné na intenzitu i dobu osvetlenia. V mnohých prípadoch im stačí umelé osvetlenie a krátka doba osvitu. Vhodné svetelné podmienky sú však dôležité najmä pri ich osídľovaní a počiatočnom vývoji. Výsledky merania intenzity svetla v zahraničných jaskyniach ukázali, že pre súvislý rast siníc a rias stačí 10 - 50 luxov, pre machorasty 50 - 180 luxov a pre papraďorasty 250 luxov.

Hlavnou príčinou, prečo sa rastlinné organizmy do jaskýň dostali, je ich sprístupňovanie pre verejnosť a zavádzanie umelého osvetlenia do interiéru jaskýň. Týmto sa vytvorili vhodné podmienky pre osídľovanie fotosyntetickými organizmami. Významnými zdroji živín, ktoré vo všeobecnosti lampenflóra potrebuje pre svoju existenciu, sú podzemná voda a organické nečistoty, často zavlečené do jaskyne činnosťou človeka. Voda sa prechodom pôdou a neskôr vápencom obohacuje o rozpustné anorganické živiny, ktoré sú takto privádzané do jaskyne.

Vlhkosť je dôležitá

Najmä sinice a riasy nemajú problém s osídľovaním akéhokoľvek prostredia, pokiaľ sú vytvorené aspoň minimálne podmienky. Majú veľkú schopnosť odolávať kolísaniam vlhkosti. Môžu sa vyskytovať na akomkoľvek type substrátu v podstate bez ohľadu na množstvo vlhkosti. Umožňuje im to pravdepodobne fyziologické prispôsobenie sa dehydratácii, ako aj výhoda ich polohy, keďže sa vyskytujú v tenkých vrstvách priamo na substráte, a tak môžu využiť všetku vlhkosť, ktorá je k dispozícii.

Vplyv na vlhkosť, a tým aj na rozvoj lampenflóry má vzdialenosť lámp. V bezprostrednej blízkosti dopadajúceho svetla môže dôjsť k vysychaniu lampenflóry, avšak svojimi rôznymi adaptačnými schopnosťami sa dokáže prispôsobiť životu v obmedzených ekologických podmienkach. V bunkových stenách niektorých druhov zelených rias (Chlorella, Scenedesnus atď.) bola zistená prítomnosť extrémne rezistentného biopolyméru sporopolenínu, ktorý zabraňuje vysychaniu. Zrejme vďaka nemu dokážu niektoré druhy rásť v bezprostrednej blízkosti umelého osvetlenia. Sú však známe aj sinice typické len pre jaskynné prostredie, alebo podzemné hrobky, napr. Geitleria calcarea, opísaná z hrobiek Sanhedriya v Jeruzaleme, známa i z jaskýň vo Francúzsku, Baradlaia speluncaecola, prvýkrát opísaná v jaskyni Baradla v Maďarsku, alebo riasa Loriella sp., opísaná zo španielskych jaskýň. Charakteristickým znakom týchto vláknitých siníc a rias je vápencom alebo aragonitom prestúpený slizový obal.

Výskum na Slovensku

Nárasty lampenflóry sú z jaskýň najmä kvôli ochrane sintrovej výzdoby odstraňované. V slovenských jaskyniach sa používa osvedčený chlornan sodný. Z preventívnych opatrení je to najmä výmena svietidiel s nevhodnou vlnovou dĺžkou a skrátenie doby osvitu na najkratší možný čas (zapínanie a vypínanie svetiel po každom úseku počas prehliadky jaskyne).

Vo svete sa štúdiu organizmov osídľujúcich jaskynné prostredie venuje značná pozornosť. O druhovom zložení siníc a rias ako súčasti lampenflóry v slovenských jaskyniach je krátka zmienka len v dvoch prácach, ale ani jedna z nich sa nezaoberá opisom jednotlivých druhov. Vo svojej diplomovej práci som sa venovala sinicam a riasam z šiestich slovenských sprístupnených jaskýň (Driny, Domica, Belianska, Gombasecká, Bystrianska, Bojnická hradná jaskyňa). Vo všetkých študovaných jaskyniach (okrem Bojnickej, ktorá ešte čistená nebola, a jaskyne Driny) boli nárasty lampenflóry odstraňované chlornanom sodným približne tri roky pred odberom. Celkovo sme odobrali vzorky lampenflóry z 34 miest, z ktorých sme zistili spolu 27 taxónov. Potvrdil sa všeobecný názor, že aj lampenflóra slovenských jaskýň sa vyznačuje výskytom predovšetkým pôdnych druhov siníc a rias. Najčastejšie zastúpenie mali zelené riasy (15 taxónov). Ostatné skupiny mali pomerne nízke druhové zastúpenie: sinice (5), žltozelené riasy (2), rozsievky (5). Najbohatšie taxonomické zastúpenie mali Gombasecká a Belianska jaskyňa (13). Najmenej taxónov bolo určených v Bystrianskej jaskyni (1). Medzi nimi sú aj druhy, ktoré boli prvýkrát zaznamenané pre Slovensko, takže okrem zbavovania sa lampenflóry by bolo zaujímavé venovať viac pozornosti ich druhovému zastúpeniu. Možno medzi nimi nájdeme zaujímavé druhy nielen z floristického, ale aj fyziologického hľadiska.


Mgr. Katarína Šramková (1979) - vystudovala Přírodovědeckou fakultu Univerzity Komenského v Bratislavě, pracuje jako hydrobioložka, sramkova.katarina(zavináč)gmail.com

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu