Čtení na tyto dny

Na počest ptáků řek a lesa

Ptáci stoupali nad lesem
jak jiskry
Dvojhlasně
O dvou křídlech
Až zdálo se že nevzlétají
ale že země padá

Bylo ticho
jako v přesýpacích hodinách
anebo ve skále
ale tak ostré
jak večerní obloha
kdy padají hvězdy
a na studánkách řek
omdlévá voda

Na počest ptáků
spících řek a hlubokého lesa
zdvihá ticho
studánku
jako první pokus bohů o pohár

(Josef Hrubý) 

 

Doporučujeme ke čtení

Pouť k buku sv. Dvojice

Pavel Klvač, č. 2/2026, str.3

Tajemná kočka divoká znovu obývá české lesy

Martina Labudová, č. 1/2026, str. 50

Hořečky a jejich životní strategie

Jiří Brabec, Helena Neuwirthová, č. 1/2026, str. 47

Když přiletí sýkora biouhelníček

Renata Placková, č. 1/2026, str. 43

Společnost pro uvádění ptačích jmen v krásné literatuře na pravou míru

Petr Čermáček, č. 2/2026, str. 43, pro předplatitele

Malí farmáři versus velcí zemědělci, nebo jsme všichni na jedné lodi?

č. 1/2026, str. 10, pro předplatitele

Jak na hořečkové louky

Jiří Brabec, Helena Neuwirthová, č. 2/2026, str. 40, pro předplatitele

Kam s ní?

Renata Placková, č. 2/2026, str. 36

Spatřit svět v zrnku písku a nebe v divoké květině

č. 1/2026, str. 39, pro předplatitele

Nejde jen o hezké výhledy

Kateřina Lagner Zímová, č. 2/2026, str. 32, pro předplatitele

Zeleň pod proudem

Martin Pavelka, č. 1/2026, str. 33

Život pro ochranu přírody

Martin Škorpík, č. 1/2026, str. 2

Beskydská idyla trochu jinak

Vojtěch Bajer, č. 1/2026, str. 22, pro předplatitele

Mně se dostalo za život mnoho krajin srdce

Vlastimil Kostkan, č. 1/2026, str. 36, pro předplatitele

Trochu osobní nekrolog

Václav Štěpánek, č. 2/2026, str. 30

Racionální a udržitelné rozhodování o využití krajiny

Ondřej Lagner, č. 2/2026, str. 9

Krajina je naše rukojmí

David Veselý, č. 1/2026, str. 52, pro předplatitele

Rozšírenie gaštana jedlého na Slovensku


Michal Pástor, Ladislav Bakay, č. 1/2015, s. 19-21

Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.) sa pestuje ako významná ovocná drevina v sadoch a záhradách, no úspešne sa rozšíril aj do lesných porastov ako melioračná a medonosná drevina. V posledných rokoch sa zdravotný stav gaštana jedlého na Slovensku neustále zhoršuje najmä v dôsledku výskytu dvoch ochorení, rakoviny kôry a atramentovej choroby, spôsobených parazitickými hubami Cryphonectria parasitica a druhmi rodu Phytophtora. Negatívny účinok týchto húb na gaštan jedlý sa v posledných rokoch výrazne zvyšuje v dôsledku výskytu suchých a teplých rokov. Fyziologicky oslabené jedince sú potom oveľa náchylnejšie voči ataku živočíšnych škodcov. Samotný rod Castanea zahŕňa okolo 13 druhov, pričom v Európe sa vyskytuje iba jeden, a to gaštan jedlý (európsky). Je teplomilnou a vlhkomilnou drevinou stredomorskej - mediteránnej klímy, preto u nás nemá ekologické optimum. Vertikálne vystupuje do nadmorskej výšky 600 m, no niektoré solitéry nájdeme výnimočne aj vo vyšších polohách. Preferuje pahorkatiny južného a juhovýchodného Slovenska. Vyhýba sa mrazovým kotlinám a nížinám, kde sú nestabilné klimatické podmienky počas dňa i roka. Preferuje hlboké, výživné pôdy s pH 4 - 6,5. Neznáša vápnité pôdy.

Rozšírenie gaštana jedlého na Slovensku, ktoré prvýkrát komplexne popísal významný dendrológ Dr.h.c. doc. Ing. František Benčať, DrSc., je sústredené do piatich hlavných podoblastí:

1. Podoblasť malokarpatsko-dolnopovažská (bratislavská). Zahŕňa geografické celky ako Záhorskú nížinu, južnú časť Myjavskej pahorkatiny, Malé Karpaty, východné svahy Bielych Karpát, Trnavskú tabuľu, Trenčiansku a Ilavskú kotlinu, západnú časť Strážovskej hornatiny a Považského Inovca. Najviac jedincov gaštana jedlého rastie na svahoch Malých Karpát v úseku Bratislava - Modra. V tejto oblasti sa nachádza aj najväčší jedinec gaštana jedlého na Slovensku. Rastie v blízkosti vinohradov v obci Častá a dosahuje obvod kmeňa 866 cm. Jeho vek sa odhaduje na 500 rokov. Výskyt gaštana jedlého v tejto oblasti je spätý s Rimanmi, ktorí tu začali najprv pestovať vinič a drevo z gaštana využívali na výrobu kolov a sudov.

2. Podoblasť Inovecko-tríbečských hôr (hornonitrianska). Zaberá geografické celky - Nitriansku tabuľu, východnú časť Považského Inovca, južnú časť Strážovskej hornatiny, Hornú Nitru, Vtáčnik, Krížsku kotlinu, Hronský Inovec, Tríbeč, Žitavskú tabuľu, Hronskú tabuľu. Za hlavné centrum, odkiaľ sa rozšírili gaštany do celej podoblasti a pravdepodobne aj mimo nej, sa pokladá Jelenec. Ide o jediný „gaštanový prales“ na Slovensku, ktorý sa nachádza pod zrúcaninou hradu Gýmeš. Prvé zmienky o existencii gaštanov spod tohto stredovekého hradu pochádzajú už z 13. st.

3. Podoblasť Štiavnicko-krupinských hôr (modrokamenská). Zaradené sú sem geografické celky - Ipeľská tabuľa, Ipeľská kotlina, Krupinská vrchovina, Štiavnické pohorie, Javorie a Zvolenská panva. Najstaršie a najdôležitejšie centrum, ktoré ovplyvnilo ďalšie rozširovanie do celej podoblasti, predstavuje Modrý Kameň. Traduje sa, že gaštany sem priniesli Turci v 16 st., ktorí v tom čase plienili veľkú časť Uhorska.

4. Podoblasť Slovenského rudohoria. Je najmenšia a zahrňuje juhozápadnú a južnú časť Slovenského rudohoria až po Rožňavu, Lučenskú kotlinu a Rimavskú kotlinu. Za najstaršiu lokalitu sa považuje Krná, ktorá sa stala hlavným centrom pre rozširovanie gaštana v podoblasti.

5. Podoblasť východoslovenská. Je to najmladšia oblasť spomedzi všetkých a zahrňuje Košickú kotlinu, Slánske pohorie, Potiskú nížinu, východný okraj Šarišskej vrchoviny a južnú časť Ondavskej vrchoviny a Vihorlatu. Hlavné centrum šírenia gaštana v tejto podoblasti sa nedá označiť, aj keď najstaršie exempláre sa nachádzajú v Slanci a Michalovciach. Je pravdepodobné, že gaštany sem prenikli zo susednej Zakarpatskej Ukrajiny z okolia Užhorodu alebo Mukačeva.

Michal Pástor, Ladislav Bakay


Ing. Ladislav Bakay, PhD., (1983), odborný asistent katedry biotechniky parkových a krajinných úprav SPU v Nitře, ladislav.bakay(zavináč)uniag.sk

Ing. Michal Pástor (1989), doktorand na Fakultě ekologie a environmentalistiky na TU ve Zvolenu, michalpastor65(zavináč)gmail.com

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu